Náš časopis sa netají tým, že v spore o euroval je na strane Richarda Sulíka. Jeho liberálom síce zúfalo chýbajú politici, ktorí by uvažovali v širších než len v ekonomických súvislostiach, no napriek tomu hovoria o eurovale a dôsledkoch jeho neprijatia racionálnejšie než zvyšok čoraz hysterickejšej politickej scény.

Frapé, uzo, štrajky, neprimerané príjmy, nezodpovedný život na dlh. Stereotypný pohľad na Grékov nie je príliš lichotivý. Vieme pomerne presne, aké reakcie vyvoláva najproblematickejší člen eurozóny vo zvyšku Európy. Čo si však o svojej krajine v bankrote myslia samotní Gréci?

Niektoré mylné predstavy majú nesmierne tuhý korienok. Napríklad detská predstava o tom, ako a kde vzniká moč, pretrváva veselo aj u mnohých dospelých. A antická predstava o tom, ako a kde vzniká žlč, vydržala v medicíne viac ako dvetisíc rokov.

Grécko je mimoriadne zadlžené a málo efektívne. Potrebuje preto reštrukturalizovať (znížiť) svoj dlh a vystúpiť z eurozóny. Pri svojej súčasnej efektivite je takmer nemožné, aby svoje dlhy dokázalo platiť. Len na udržanie stabilnej úrovne zadlženia by potrebovalo tvoriť 7- až 10-percentné ročné primárne rozpočtové prebytky.

Dvaja americkí klasici a generační spolupútníci vydali v týchto dňoch nové albumy. Zatiaľ čo Tom Waits sa môže pochváliť najlepším albumom za posledné roky, Lou Reed je na tom horšie, ale nie tak zle, aby ho bolo možné hodiť do starého železa.

Predpoludním 23. októbra som sa vybral do Zväzu spisovateľov. Počasie bolo pochmúrne, v meste som sotva videl národnú zástavu. Podivný sviatok. Pred piatimi rokmi som musel vstať skôr. Ráno o siedmej ma zobudil telefón poľského novinára s tým, že pred parlamentom polícia rozohnala demonštrantov, ktorí tam stanovali. Pokladal som to za zlé znamenie.

Detstvo. Neraz aj napriek tomu, že sa počas neho môže prihodiť všeličo zlé a kruté, ostáva vryté v našich dušiach a pamätiach akýmsi zvláštnym spôsobom.

Ak Radičovej vláda zostane nažive, hneď po eurovale ďalším testom odolnosti bude 2 400 výpovedí, ktoré nemocniční lekári podali minulý týždeň. Po dlhom váhaní a naberaní guráže, ale podali. Požiadavky zvýšenia platov, zmien v Zákonníku práce či zastavenia transformácie nemocníc sú de facto dokopy nesplniteľné, takže tip, že vo finiši sa to scvrkne „iba“ na mzdy, sa dá pečatiť.

Svět obchází přízrak recese, a tak se ekonomové, bankéři, politici i komentátoři všech médií přou o to, kdo za to může a jak z toho ven. Ponechme stranou levicové ideology spiklenecké historie, kteří už od slavného manifestu Karla Marxe viní za všechno zlo ďábelský, neomezený instinkt vlastnit, mýtický kapitalismus, plutokracii světa, jež všechny ožebračuje, jak věřil Lenin i Hitler.

Niečo visí vo vzduchu a nebude to rádioaktívny spad. Pokiaľ sa človek vedome nebráni, na iné, ako na Jóbove zvesti už ani nenarazí. Nedá sa inak pristupovať k svetu a uchovať si dôstojnosť, len cez masku irónie a sarkazmu. Tvár sa krčí od úsmevu, ale v očiach ho niet, len nekonečný smútok občas prerušený zlovestnými plamienkami zadosťučinenia. Akoby tie oči vraveli: všetko je zle a dobre vám tak, nech to všetko zhorí v pekle.