Ticho, ktoré prehovorilo

. .časopis .týždeň doma 24.01.2009

Vaše dieťa sa vráti domov s

Jej výsosť Lilibet

.časopis .téma 25.10.2008

Kým iné dievčatká sa na princezné hrávajú, Elizabeth Alexandra Mary ňou bola odjakživa. Jeden veľký detský sen sa tak v jej prípade zmenil na každodennú a často náročnú realitu. Ktovie, či sa niekedy hrala na kráľovnú. Tou sa totiž pôvodne stať nemala.

Do pozornosti

.vladimír Potančok .časopis .hudba 04.10.2008

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 17.08.2009

Logo nášho festivalu vymyslel Martin Beďatš. Niekedy na jar 1997 som ho poprosil, aby vymyslel niečo, čo by mohlo symbolizovať pohodu. Martina som vtedy poznal roky. Je to mimoriadny zjav, najpriamejší človek, akého poznám.

Absolútne dno

.peter Schutz .časopis 12.07.2009

Jazykový zákon, ktorý si koalícia schovala ako záverečný akord jarnej sezóny, dal už aj tak zničeným slovensko-maďarským vzťahom novú a divokú rotáciu. Namiesto dialógu premiérov, ktorý mal po rošáde Gyurcsány/Bajnai otvoriť akýsi „nový list“, smerujeme k internacionalizácii konfliktu.

Z denníka oxfordského študenta:

.ekonomika .fenomén 31.05.2009

Je 1. máj, šesť hodín ráno. Do desaťtisíc obyvateľov a študentov Oxfordu sa nachádza pod vežou Kolégia sv. Magdalény. Zaznie šesť úderov zvonov a chlapčenský zbor nachádzajúci sa na streche veže začína spievať stáročný latinský hymnus eucharisticus: „Te Deum Patrem colimus, Te laudibus prosequimur..

Udalosti doma

.časopis .týždeň doma 09.05.2009

Trváme na budúcnosti

.časopis .rozhovor 25.04.2009

Kapela, ktorú v roku 1984 spolu s Leďom, Ozim, Sveťom Korbelom a Braňom Alexom založili, bola okamžite zakázaná a hoci koncertovala len zriedka, stala sa „legendou“. Hoci je hlavne a predovšetkým punkový muzikant, „nemá to na háku“, zaujíma sa o dianie okolo seba a trvá na budúcnosti. Keby mal slovenský punk tvár, bola by to jeho tvár. Petr Schredl, všeobecne známy ako Koňýk.

Tri recenzie

.časopis .film 25.04.2009

Marec v záhrade

.tomáš Gális . .časopis .ostatné 28.03.2009

Je marec. Z pranostiky vieme, že ako starec by sa mal poberať, ale on nie a nie odísť. Prvú jarnú sobotu síce bolo pekne – svietilo slnko, ani veľmi nefúkalo, ale potom prišla nedeľa a starec opäť vyceril zuby: bolo zatiahnuté, mrholilo a fúkalo tak, že aj tých nádejných niekoľko stupňov nad nulou vyzeralo ako nula.