Keď ju krájajú a nikto sa práve na ne nepozerá, odkroja z nej úchytkom zo štyri tenké kolieska a šup s nimi rovno na tvár. Takto, s uhorkou na tvári, dokážu behať po byte aj hodinu.

Valéria Piláriková sa po revolúcii rozhodla zrekonštruovať mlyn, ktorý vzali komunisti jej otcovi. História sa zopakovala v novom garde, tentoraz v demokratickom režime. O mlyn ju pripravili podivné postavy 90. rokov.

Aziati ju poznajú už odnepamäti, pretože ich jedlá bez nej prakticky neexistujú. Je veľmi príjemná a v extrémnych prípadoch dokáže byť priam návyková. Napriek tomu však do našich končín „dorazila“ len relatívne nedávno. Piata chuť – umami.

Skupina Judas Priest je fenomén, ktorý nepatrí len jednej generácii. Počúvajú ju starí rodičia, ich deti i vnúčatá. Niet sa čo čudovať, veď si žije svoj kovový život už pekných pár desaťročí.

Najviac sa na nás podobajú, keď stoja a niečo robia s rukami. Vtedy sú na nerozoznanie. Navyše, v štvrti kde bývam, je ich definitívne viac ako ľudí, čiže sa naozaj právom cítim ako votrelec na planéte opíc. Sú všade naokolo, hompáľajú sa na elektrických drôtoch, skáču zo stromu na strom, vbehnú mi pod kolesá, otravujú turistov (a je vtipné, že ich rozoznajú od Nepálcov...), kradnú ľuďom z ruky jedlo, občas aj kabelku, keď nič iné v ruke nemáte, a len čo zistia, že je na nič súca a zjesť sa nedá, vyhodia ju.

Veľká zelená lopta, niekedy žíhaná svetlejšími pásmi. Váhou má bližšie k medicinbalu ako k obyčajným loptám. Ak vám spadne na zem, rozčesne sa napoly a ukáže omamné, ostro červené jadro. Niekto ju volá melón, niekto dyňa.

Za múrmi Malecónu nie je príliš na čo pozerať, nie je tam toho totiž priveľa na videnie. Vidieť tam len modrú plochu, ktorá sa občas rozhnevá a vyprskne peniace vlny na ulicu, ktorá ju ohraničuje. Žiadne jachty. Nájdete tu len pár horko-ťažko poopravovaných lodičiek, ktoré získali špeciálne povolenie kapitána prístavu.

Majstrovstvám Európy vo futbale, ktoré sa v piatok začali, hrozia bojkoty politikov, ktorí sa inak na tribúnach ukazujú veľmi radi. Pohnútkou tých, čo účasť zvažujú, či ju už odriekli, je kauza Julie Tymošenkovej. Udalosť sa však môže skončiť „píár katastrofou“ (BBC) pre Ukrajinu a v menšej miere dokonca i Poľsko aj pre obavy z rasisticko-násilníckych prejavov na štadiónoch.

Aj tí voliči nesocialistického presvedčenia, ktorí nikdy nedali hlas SDKÚ, alebo ju dokonca z rôznych dôvodov považovali vždy za stranu pre seba nevoliteľnú, by mali držať palce, aby jej pokus, začať novú éru, dopadol dobre. Nejde totiž primárne o SDKÚ ani o pocit satisfakcie za krivdy a prečiny minulosti, ale o  slovenskú politickú scénu. Nič iné než to, čo dnes tvorí parlamentnú opozíciu, nezostane na výber nevoličovi Smeru ani o štyri roky. Teda, veľmi pravdepodobne, nech Lipšic odpustí.

Každý, aj Pavol Frešo, má právo na svoju životnú šancu. Novozvolený šéf SDKÚ ju práve dostal. Ale nikto, ani Pavol Frešo, sa pri svojej šanci nevyvlečie z vlastnej kože.