Také horúčavy, aké boli koncom minulého týždňa tu u nás v Česku a v Poľsku, boli pred mesiacom ďaleko na severe. V pobaltskej Rige. Spali sme v tom istom hoteli ako premiér Petr Nečas a šéfka jeho sekretariátu Jana Nagyová. Pôsobilo zvláštne a pre lotyšských hostiteľov až trochu urážlivo, že sa premiér a jeho pravá ruka zavreli hneď po prílete vo svojom obrovskom apartmáne a namiesto prechádzky Rigou a večerou aspoň niekde v meste si dali priniesť jedlo na izbu a potom sa tam... asi do noci radili.

Hokejové majstrovstvá sveta Slovákov spájajú ako máločo iné, v dobrom aj v zlom. Bavíme sa, tešíme, sme smutní, ale vždy (takmer) všetci spolu. Po medailovej žatve v období 2000 až 2003 sa to potvrdilo aj v posledných rokoch. Nádherná olympijská púť staršej, ale stále konkurencieschopnej zostavy v roku 2010, o rok neskôr prvý domáci šampionát v samostatnej histórii, ktorý síce výkonnostné predstavy nenaplnil, ale emotívny bol aj tak, a vlaňajšia nečakaná strieborná premiéra vynoveného realizačného tímu. Po roku opäť stúpol počet hokejových expertov na Slovensku, podľa skromného odhadu ich máme prinajmenšom 5 miliónov.

Navážať sa do slovenskej verejnoprávnej televízie je ako chytať ryby v akváriu. V prvom momente sa človek teší, že to ide takmer samo, vzápätí sa však začne nudiť. Samozrejme, teším sa, že mám právo dívať sa na program bez prerušovania reklamou, len sa zatiaľ niet veľmi na čo dívať. Ale snažia sa. Koprodukčná Sanitka 2 bude pokračovaním seriálovej klasiky, ktorú si síce pamätáme lepšiu, ako skutočne bola, ale to by nemuselo vadiť.

Národná bločková lotéria Od 1. septembra sa môžu obyvatelia Slovenska zapojiť do Národnej bločkovej lotérie. Ministerstvo financií ju zavádza ako jeden z nástrojov v boji s únikmi pri dani z pridanej hodnoty. Spotrebiteľov má viesť k zodpovednosti v súvislosti s pokladničnými dokladmi. Spotrebitelia by sa mali zaujímať o to, či sú bločky pravé a podnikatelia by zase mali byť féroví vo vydávaní pri platení. Občania budú môcť zaregistrovať svoje bločky z elektronickej registračnej pokladne do lotérie cez Tipos za 20 centov alebo za 12 centov cez SMS, prípadne cez internet a mobilnú aplikáciu zadarmo.

Možno to niekomu znie čudne, ale náš šesťdesiaty ôsmy sa odohral v Prahe a v Bratislave, a nie v Paríži. Je to náramný rozdiel, najmä v spätnom pohľade po štyridsiatich piatich rokoch.

.otázka z minulého týždňa Máme dvojramenné váhy a súpravu závaží s celočíselnými hmotnosťami (v gramoch). Vážime tak, že predmet s neznámou hmotnosťou kladieme na jednu misku a závažia na obidve misky. Ak napríklad máme závažia s hmotnosťami 1 a 3 gramy, vieme takto odvážiť predmety s hmotnosťami 1, 2, 3 a 4 gramy. Aká je minimálna súprava závaží, ktorou dokážeme odvážiť všetky predmety s celočíselnými hmotnosťami od 1 do 1 000 gramov?

Napríklad taký J. C. Vyrastal v rodičovskej krčme na dedine kúsok od Prahy, počas medzivojnového Československa. V krčme sa hralo divadlo, požičiavali knihy. V Hostouni žila aj malá židovská komunitka, ktorú pohltil holokaust. Počas vojny pomáhal odboju a na jej konci bol účastníkom pražského povstania (na vlastné oči videl lynč nemeckých civilistov nenávistným davom). Po vojne vstúpil do komunistickej strany.

Nová česká vláda zvýšila minimálnu mzdu. Napriek vyšším českým priemerným platom bude ich minimálna mzda aj po zvýšení nižšia ako tá naša. A to slovenskí odborári navrhujú ešte jej ďalšie zvýšenie o 8 percent na 365 eur. S dvakrát takou nezamestnanosťou ako Česká republika by sme však minimálnu mzdu mali skôr rovno zrušiť.

U nás doma sa všetko točilo okolo Kozmosu. Časopis Kozmos je astronomický časopis, ktorému šéfovala naša mama. Nebola v strane, a tak namiesto „šéfredaktorka“ stálo v tiráži: „poverená vedením redakcie“. Taký bol socík osemdesiatych rokov: Malátny voči vnútornému nepriateľovi. Zato u nás doma to žilo. Keď bolo po uzávierke, rozkladali sa stránky s predtlačeným časopisom na koberci v obývačke a mama sa obracala k ujovi Lackovičovi, technickému redaktorovi a rodinnému kamarátovi: „Milanko, a nie je tá obloha priveľmi sivá?“

Milí priatelia, kedysi, v dobe krutej neslobody, keď našej krajine vládol červený drak, mali sme u nás vmestečku obchod s rozličným tovarom. Seniori, ktorí tam chodili, hovorili, že idú do „Technokova“ – skloňovali si starý názov po svojom. V obchodíku mali klince, vrtáky, pílky, reťaze, rádiá, chladničky aj hrnce, skrátka všetko, čo zužitkovala nenáročná domácnosť socialistického minimalizmu.