Asi najväčšou témou amerických novembrových volieb bude nezamestnanosť. Americká realita je v číslach a kontextoch iná ako slovenská, do budúcnosti sú však mnohé témy rovnaké. Začiatkom 90. rokov si Američania zvykli na nezamestnanosť okolo šiestich percent a ani občasné výkyvy ju dramaticky nezdvihli. Zlom prišiel s krízou v rokoch 2009 až 2010, keď nezamestnanosť stúpla na 10 percent. Odvtedy napriek všetkej snahe počet ľudí bez práce neklesol pod 8 percent, pričom mnohí nezamestnaní prácu ani nehľadajú, takže reálne čísla môžu byť ešte vyššie.

Keď ho pred 70 rokmi Slovák Jozef Gabčík a Čech Jan Kubiš zabili, bol už symbolom nacistickej ukrutnosti. Skvelá biografia historika Roberta Gerwartha odhaľuje nové fakty zo života Reinharda Heydricha. Príbeh netypického nacistu, ktorého stvorili jeden kariérny zvrat a jedna žena.

Zlyhal by komunizmus aj keby ho budoval a bránil Superman? Uživil by sa Gandalf ako ideológ ezoterických tmárstiev? Samozrejme, stačí zmeniť uhol pohľadu. Popkultúra pracuje so schémami. Títo sú dobrí, tamtí zlí. Zlí sa ničoho neštítia, dobrí musia urobiť všetko preto, aby zlých porazili. Občas to znamená, že dobrí sa musia ušpiniť a ešte občas až tak veľmi, že medzi zlými a dobrými už niet rozdielu. O dobre a zle potom rozhoduje spôsob výkladu.

Predo mnou kráča mladý chalan v kraťasoch. Prechádzame cez priechod pred Medickou záhradou. V jednej ruke drží za chrbtom niečo žlté. Vyzerá to ako kvetina...ale ani nevyzerá. Snažím sa to identifikovať, ale zle vidím bez okuliarov. Po prekročení priechodu vidím, že pred vchodom do Medickej stojí pekná dievčina v minisukni, so širokým úsmevom. Mládenec vytiahne spoza chrbta...plyšový narcis a dá jej ho. Dievčina sa hanblivo usmeje a pozrie do zeme. Evidentne jedna z prvých schôdzok. Zatiaľ bez pusy.

Svet dnes zúfalo potrebuje počuť, že vo vzťahoch medzi kresťansko-sekulárnou Európou a islamom to azda nie je až také zlé. V mnohých ohľadoch to zlé je. Ale pozitívny príklad často osvetlí viac než dlhé argumenty. Takýmto príkladom je britská miniesterka lady Warsi.

V piatkový večer sa pred parížskym kostolom Église Saint-Roch kľukatil dlhý rad čakajúcich. Barokový chrám neďaleko Louvru, v ktorom odpočívajú Corneille i Diderot, sa stal svedkom Bachových Pašií podľa Jána.

Už sú tu. Moji Nepálci predsa len prišli. Naivná organizačná hra náhodou vyšla a oni sú tu. Traja piadimužíci, ktorí pozorujú túto krajinu čistými očami. Očami, aké mi nemôžeme mať, lebo tu žijeme, očami, aké ani ja nemám, keď prídem z Nepálu po dlhom čase. A ja sa na tom ich pozorovaní priživujem a užívam si ho. Je to neuveriteľné poučné. Traja chlapci s gitarami, ktorých som v letiskovej hale pre ich malú výšku nemohla nájsť, chodia po Bratislave a stále im padajú sánky.

Patrí k najvýrečnejším kritikom centralizácie Európy. Riešenie našich nahromadených problémov vrátane vysokých dlhov vidí v decentralizovaní fiškálneho rozhodovania po vzore Švajčiarska. Konzervatívny britský europoslanec Daniel Hannan.

Pena dní nás niekedy skrúca viac, ako by sme chceli, a tlačí nás do chýb a zlých rozhodnutí.

Vláda jednej strany, ktorej budovanie Fico práve ukončil, preberie po Radičovej neľahkú štafetu: Čeliť výzvam krízy, dlhov a „európskeho projektu“, ktoré determinujú dnešok a predznamenávajú pre Slovensko turbulentnejšie časy, než za 22 rokov slobody zažilo.