Film Chlapčenstvo od znamenitého amerického režiséra Richarda Linklatera vzbudzoval očakávania medzi fajnšmekrami, ako aj v širokom kruhu priaznivcov jeho vydarenej ,,Pred-úsvitom-súmrakom-polnocou“ trilógie.

Väčšinou sa veľké očakávania končia sklamaním. Preto chvály o dobrých filmoch neberiem vážne, aby som nebola v kine sklamaná. Je to obrana proti zbytočným negatívnym pocitom. A pritom sama patrím medzi extrémistov, ktorí vedia tak verne chváliť a nadšene opisovať miesta, objekty či ľudí, že ľuďom priam navodia osobnú skúsenosť. Samozrejme, že preháňam. Často je desať zrazu sto a jemný letný dáždik potopou. Preto mnou rozširované príhody často už niet kam natiahnuť, zveličiť, preháňať, už dosiahli svoje uveriteľné maximum (alebo ho rovno aj prekročili) a svoju púť tým končia.

Všetko zásadné sa udeje v detstve, niekedy medzi štvrtým, piatym rokom a, povedzme, dvanástym. Z vecí, čo boli prv, si zvykneme pamätať sotva fragmenty, a veci, čo boli neskôr, už sa nepodpísali takým definujúcim spôsobom. A veru neviem, odkiaľ to mám, aj ma to mrzí, o to viac, že v mojom prípade to sedí dokonale. Nevenujem sa ničomu, čo by nezačalo vtedy a tam. Filmy a seriály, knižky, videohry (o prvom kontakte v budapeštianskom Vidám parku niekedy inokedy) a, samozrejme, komiksy.

Kanaďanka sa vyberie za vlády Talibanu hľadať do Afganistanu svoju nezvestnú sestru. Putuje z Kábulu do bašty „hnutia študentov“ Kandaháru. Maskuje sa tak, že sa navlečie do burky. Podobne ako hlavná hrdinka asi dvadsať rokov starého francúzskeho filmu, vo svojej desivosti skvelého, aj jeho kameraman sa pozerá na okolitý svet cez mriežku tradičného ženského odevu, zakrývajúceho postavu úplne od hlavy po päty.

Piatkový program Pohody sa začína Batoláriom a končí sa vystúpením Cluster Ensemble. Medzitým uplynie 21 hodín plných hudby, divadla, debát, literatúry a filmov.

Duch našej doby? Väčšina ľudí ho vníma cez peripetie svojho osobného života. Mám sa nanič? Doba je nanič! Alebo je duch doby to, o čom sa rozpráva po krčmách, v robote a v domácnostiach? Presnejšie by asi bolo hovoriť o duchoch doby – nemáme sa všetci rovnako, nerozprávame všetci o tom istom. Jeden z duchov doby však asi šéfuje. Moja generácia ho cítila, napríklad, v druhej polovici 60. rokov – v hudbe, vo filmoch, v knihách, v novinách, v móde, „vo vzduchu“.

V priebehu štvrť roka to Biely dom schytáva druhýkrát. V apríli sa ním prehnali gauneri pod režisérskym vedením Antoine Fuqua vo filme Olympus Has Fallen (v našich kinách ako Pád Bieleho domu) a teraz, koncom júla, si z Bieleho domu urobili strelnicu kumpáni režiséra Rolanda Emmericha vo filme s názvom, ktorý sa distribútor ani len nepokúsil preložiť, aby nedošlo k zámene. White House Down.

Ninja korytnačky sa vrátia do kín v produkcii režiséra filmových Transformerov Michaela Baya. Režisér filmov 300, Watchmen a Muž z ocele Zack Snyder oznámil, že Batman a Superman sa stretnú v jednom filme, na scenári už sa pracuje. Prvá epizóda Almost Human nového seriálu z dielne J. J. Abramsa (Nezvestní, Alcatraz, Fringe, nové Star Treky) divákov nadchla, rovnako ako prvá epizóda seriálu Agents of S.H.I.E.L.D, tvorcu filmových Avengers a vôbec génia Jossa Whedona.

Tak teda Karlove Vary. Prvýkrát v živote do najznámejšieho kúpeľného mesta v širokom okolí (podľa niektorých v celej Európe), prvýkrát na „áčkový” filmový festival.

Čerstvý držiteľ druhého Českého leva za hudbu k filmu Ve stínu (predtým Kuky sa vracia) aj troch divadelných Dosiek, skladateľ Michal Novinski, tvrdí, že hudba vo filme pomáha vyjadriť myšlienku vtedy, keď sa už ničím iným, textom ani obrazom, vyjadriť nedá.