Spolupracovník .týždňa Tomáš Klvaňa komentuje výsledky českých parlamentných volieb. Komunisti a ani ČSSD sa do parlamentu nedostali. Andrej Babiš nebude mať s kým zostaviť vládu, aj keby ho prezident Zeman jej zostavením poveril. (Rozhovor bol natočený ešte predtým, ako Spolu porazila o niekoľko tisíc hlasov Babišovu stranu ÁNO).

Tomuto koalícia zjavne nerozumie, lebo rozbehla ofenzívu voči inštitúciám na dvoch frontoch.

Médiá to označujú za „vojnu v polícii". Treba to však povedať jasnejšie a presnejšie: nejde o nič iné, ako o súboj politických garnitúr vo vedení bezpečnostných zložiek nášho štátu. Tak ako sa súčasnej vládnej koalícii vymyká situácia spod kontroly v mnohých iných rezortoch, vymkla sa jej aj v polícii a jej zložkách. Respektíve, túto kontrolu ani nikdy neprevzala.

Nikto nie je spokojný s daným stavom, hoci dôvody sú odlišné, neraz vo vzájomnom konflikte. Zvládame to, kto ako vie, no nevyzerá, že sme v tom „spolu“. Hrom do toho! Čo takto trocha vlasteneckej hrdosti a solidarity?

Poznáte ten náhly, vnucujúci sa nemilý pocit, keď vytiahnete päty z domu a idete po ulici, že vaše mesto vás nechce? Že ste tu prebytoční, nevítaní, že zavadziate. Miesta, po ktorých ste roky, možno od detstva chodili, sa zmenili.

Viem, že ste už niekoľkokrát čítali, že české voľby 9. októbra vymietli komunistov z parlamentu. Ale ono sa to tak dobre počúva... Znamenajú voľby aj koniec ČSSD? Andreja Babiša? A Pirátskej strany?

Nikto nevie s istotou, či príčinou volebného neúspechu PS, Spolu, KDH a Za ľudí v r. 2020 bolo nespojenie. Ale české voľby minimálne dokazujú, že cestou koalície sa dá ísť, ak nie priamo má ísť.

Miloš Zeman dokázal na pol týždňa zaplniť médiá – a nemusel urobiť vôbec nič. Stačilo, že sa nechal bez vysvetlenia hospitalizovať. A bolo hrozné vidieť, ako nás život s ním zmenil: koľko ľudí si želalo smrť hlavy štátu.

Jak dopadnou volby? A kde? Nevíme. Jak říkal slavný americký baseballista a lidový filozof Yogi Berra, předvídat je těžké – hlavně budoucnost.

Slovenský prípad obvinených novinárov sa skončil rýchlo. Z Česka k tomu možno dodať jednu skúsenosť: vždy, keď polícia stíhala reportérov za to, že robili svoju prácu, bol za tým nátlak alebo pomsta.