Sezóna vrcholí. Namiesto bohapustého vylihovania na slnku však skoro každý človek, odrastený v socializme, už myslí na to, čo odpovie pani Zime, keď sa ho spýta, ako naložil s letom. Takže všetci zavárame ako pominutí.

Keď sme na konci deväťdesiatych rokov pripravovali monografiu o slovenskej architektúre 20. storočia, kolega Matúš Dulla kdesi objavil knihu komunistického prezidenta Zápotockého s názvom Po staru se žít nedá aj jeho zľudovenú verziu „Se starou se žít nedá“.

Novinárka a spisovateľka Irena Brežná je pôvodom Slovenka, od roku 1968 žije a pracuje vo Švajčiarsku. Bola vojnovou korešpondentkou, iniciovala humanitné projekty v Guinei i v Čečensku. Celý život je na voľnej nohe, kríza v médiách ju prinútila písať beletriu.

Pred pár rokmi som v jednom z týchto stĺpčekov spomínala svojho kamaráta Austrálčana, buddhistického mnícha, ktorý žije v obrovskom kláštore v Indii medzi tisíckami tibetských mníchov (bolo to niekedy v januári alebo februári 2011). Stretla som ho v indickom meste Bodhgaya, kam prišiel s kamarátom z kláštora meditovať pod Buddhov strom. Ja som tam bola písať svoju knihu.

Rozbitá opozičná scéna si žije čulým životom, ktorý však málokoho zaujíma. Alebo ste si skutočne všimli, akú „strategickú dohodu“ uzavreli minulý týždeň exkádehák Daniel Lipšic a exsaskár Jozef Kollár?

Varšava nebola zničená. Väčšina toho najkrajšieho, čo stálo v predvojnovej Varšave, bolo postavené znovu. Neraz z tehál z vtedy nemeckej Breslaui, Danzigu či Stettina, z tehál, ktoré tam po tom, ako sa doba upokojila a Poliaci zistili, že tam budú žiť azda už natrvalo, chýbali. Varšava, varšavské Staré a Nové mesto, Nowy Swiat, Kráľovský zámok, Lazienky, Wilanow, to všetko je tu a prekvapuje tých, ktorí majú o Varšave predstavu ako o meste panelákov a stalinistického Paláca kultúry, svojou krásou.

Naša kamarátka žije v jednom žltom meste za kopcami. Mesto je preto žlté, lebo hory bránia príchodu vlhkosti od mora a skoro celý rok tam panuje sucho. Naša kamarátka je už stará pani a nemá vôbec nič. Žila celý život v moslimskej Afrike, prišla o rodinu, o dieťa, o všetko, a teraz sa ocitla uprostred vyprahnutej americkej krajiny v malom meste v Kalifornii. Tu sa jej ujali úplne neznámi ľudia, a ako sa len dá, pomáhajú jej žiť. Nič od nej za to neočakávajú, je to pre nich jednoducho blížna stará osoba, ktorá potrebuje pomoc.

Polícia vyšetrovala škandalózne prevody pozemkov vo Veľ kom Slavkove viac ako päť rokov. Reštituentku Hildegardu Schulzovú ani jej vnuka Waltera Wiesnera, ktorí vedia o pozadí celého kšeftu, však dodnes nevypočula. Vyšetrovatelia totiž netušili, že dnes 96-ročná žena žije vo Švajčiarsku.

Takže dolnorakúsky hajtman Erwin Pröll po 21 rokoch vlády získal opäť absolútnu väčšinu. Ako rodenému Dolnorakúšanovi, ktorý žije na Slovensku, mi napadla otázka: Môže sa slovenská pravica čosi od tohto konzervatívneho suseda naučiť?

Je štvrtý marec, vyše 35 °C a každý chládok je spása pred páliacim slnkom. Celá Keňa žije prezidentskými voľbami, a tak aj ja ostávam doma. V slovenských médiách a na sociálnych sieťach čítam sťažnosti na deravé cesty, a hoci nechcem zľahčovať, smejem sa. Každý, kto bol v rozvojovej krajine, vie, že môže byť aj horšie.