Uprostred letnej sezóny ohlásil najpriemernejší Čech – v súčasnosti podpredseda Senátu za ČSSD – Zdeněk Škromach, že by zvážil svoju kandidatúru na prezidenta. Pár dní na to známy katolícky intelektuál Tomáš Halík opáčil, že v takom prípade už by ju azda musel zvážiť tiež.

Zinka, Lujza a Jurko. Tri z deväťtisíc detí vo veku do siedmich rokov na Slovensku, ktoré majú viacnásobné postihnutie, mentálne aj fyzické. O  bolesti ich rodičov vieme toho málo. A pritom naliehavo potrebujú pomoc. Štát im ju zatiaľ neposkytuje.

Väčšinou sa veľké očakávania končia sklamaním. Preto chvály o dobrých filmoch neberiem vážne, aby som nebola v kine sklamaná. Je to obrana proti zbytočným negatívnym pocitom. A pritom sama patrím medzi extrémistov, ktorí vedia tak verne chváliť a nadšene opisovať miesta, objekty či ľudí, že ľuďom priam navodia osobnú skúsenosť. Samozrejme, že preháňam. Často je desať zrazu sto a jemný letný dáždik potopou. Preto mnou rozširované príhody často už niet kam natiahnuť, zveličiť, preháňať, už dosiahli svoje uveriteľné maximum (alebo ho rovno aj prekročili) a svoju púť tým končia.

Sedela som niekde v parku Piešťanských kúpeľov, myslím že to bude už aj dva roky. Hrala džezová kapela, príjemne, večerne, nič extra, ale vkusné a letné to bolo. Nejaké štandardy s príjemnými sólami. Sedeli sme za okrúhlym stolom a niečo sme popíjali. Publikum vyzeralo inteligentne, pekne po každom sóle poslušne zatlieskalo, a keby nesedela pri vedľajšom stole tá zvláštna osoba, asi by to vyzeralo ako nejaký naaranžovaný večierok, kde každý vyzerá ako má a aj sa správa sa ako má. Hodný pekného letného večera v kúpeľnom parku. Tá osoba jediná nebola otočená čelne k pódiu.

Žhavé léto je snad už za námi. Horké bylo hlavně pro knihkupce a distributory. Vládne recese, platy stagnují, nezaměstnanost roste, národ panikaří, a tak se svět knih doslova zastavil.

Keď 16. októbra 2012 oznámil Sir Peter Stothard, predseda poroty Man Bookerovej ceny aktuálneho laureáta, o prekvapenia nebola núdza. Kvalita ocenenej knihy však dáva porotcom jednoznačne za pravdu.

Mám skvelú správu pre večných frfľošov, kverulantov a tých, čo radi bedákajú a lamentujú. Konečne sa môžu obrátiť na tú správnu adresu, ak im na tomto svete niečo prekáža alebo lezie na nervy. Už je to jasné. Za všetko totiž môže sezam!

Naši predkovia sa na najväčšie sviatky roka pripravovali štyridsať dní. Pochovali basu, postili sa, robili skutky pokánia, chodili na krížovú cestu. Vo Veľký týždeň prežívali na Ježišovom príbehu aj svoju vlastnú drámu, znova sa narodili v krste a v pondelok vypukla všeobecná radosť. Hlavne mládenci chodili šibať a oblievať dievky. Tie boli prvým a doteraz v histórii najúčinnejším médiom, ktoré bolo treba umlčať. Iba veriace, ktoré nástojčivo tvrdili, že On vstal. Pre neveriace bolo škoda vody. Veriaci ľudia dodnes veria, tušia, premýšľajú, oslavujú, trápia sa. Vedia svoje. Skôr placho a bázlivo mlčia. Ako keď človek objaví lásku.

Súčasnosť by bola veselšia, keby každý škandál niesol také jasné poučenie, ako vládna kúpa „matky“ SPP. Znie: Ak chcete okradnúť štát, pri výstupe z počítača skontrolujte vládny dokument a jeho vlastnosti.

Pozerala som sa nedávno s jednou španielskou kamarátkou na dokument Elíasa Andrésa a Victorie Pregovej o prechode Španielska k demokracii. Bol to trojdielny dokument, plný detailov z obdobia štyroch rokov 1973 až 1977, čo bol čas agónie jedného caudilla a vzniku pluralistickej spoločnosti. V obrazoch a hlasoch dôležitých politických aktérov tejto doby bol analyzovaný zákon o politickej reforme, smrť generála Franca, korunovácia Juana Carlosa I. a legalizácia komunistickej strany.