Najpredávanejší slovenský časopis už roky bez hanby vykráda články iných médií. Keď ich na to upozorníte, väčšinou im nestojíte ani za to, aby vám aspoň formálne odpovedali. Týždenník Plus 7 dní vedú cynici, ktorí majú novinársku etiku na háku.

Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine v roku 1944, do roku 1962 žil v Liptovskom (Svätom) Mikuláši, v roku 1968 emigroval do Londýna. Do roku 1998 pracoval ako redaktor slovenského vysielania BBC. Hovorí Ivan Štípala.

Každé médium, vrátane nášho časopisu, dokáže svojich čitateľov, poslucháčov či divákov prekvapiť občas príjemne aj nepríjemne. Televízia Markíza sa dokáže rozhúpať od jedného extrému k druhému. A to iba v priebehu štyroch dní.

Šesťdesiatdva dní bojov pri Liptovskom Mikuláši v zime a na jar 1945 bolo po bojoch na Dukle druhou najväčšou bojovou akciou 1. československého armádneho zboru v ZSSR. Sprevádzali ju tisíce obetí, urputná nemecká obrana a chybné rozhodnutia nášho velenia.

Snažím sa v tomto stĺpčeku vynechávať zemanoviny – pseudoudalosti, ktoré vyrába český prezident. Tá posledná sa však tiahne už tri mesiace. A je čoraz neuveriteľnejšia.

Za desať rokov svojej existencie získal .týždeň desiatky cien za prácu s fotografiami a dizajnom. V súťažiach ako Pictures of the Year International či Best of Photojournalism sa na pravidelne umiestňuje spolu s magazínmi ako Time či National Geographic. Riaditeľom kreatívneho a obrazového oddelenia .týždňa je Róbert Csere.

„Ty Praha naša stoceckatá!“ Volali sme v eufórii ešte na Nuselskom moste, až sa nám hlava točila z odleskov kupol a striech. So Stokou naša kapela stratila domov a vzápätí ho našla v klube Vagon na Národní třídě. Hneď na prvý koncert prišiel básnik Magor, vo svojom americkom klobúku vošiel do šatne, z plátennej tašky vytiahol naše cédečká a dával nám ich podpisovať! Mysleli sme si, že sa nám sníva. Potom sa postavil pod pódium s prekríženými rukami a celý koncert tam stál ako osobná ochranka.

Prepáčte mi tú naivitu – ako človek, ktorý celý život narába so slovami, som si myslel, že ak sa názov nejakej spoločnosti končí na -stav, tak tá spoločnosť niečo stavia. A aby to niečo postavila, zamestnáva desiatky, stovky kopáčov, bagristov, betonárov, lešenárov, murárov, montérov, žeriavnikov, skrátka stavebných robotníkov. V prípade Váhostavu som sa zmýlil. To bodré heslo Váhostav neváha, stavia, s ktorým spoločnosť napochodovala na stavenisko nášho prvotnopospolného kapitalizmu, znie dnes trochu inak, zato pravdivo: Váhostav nestavia, stavajú preň a zaň iní a Váhostav ich akurát privádza na mizinu. Na Slovensku sa tomu hovorí ozdravenie firmy.

Laureátom Ceny Dominika Tatarku sa stal Ľubomír Longauer. Prinášame text jeho tatarkovskej reči, ako odznela minulý týždeň pri udelení tejto ceny.

Súťaže seniorov väčšinou nepriťahujú veľkú pozornosť divákov a médií. Hlavným dôvodom sú výkony, ktorými seniori často výrazne zaostávajú za svojimi mladšími kolegami. V niektorých športoch však vek nehrá až takú úlohu. Napríklad v šachu.