V živote som nečítal občiansky zákonník alebo čosi podobné. Dokonca nezvyknem čítať do konca ani zmluvy, ktoré podpisujem. Intuitívne to cítim tak, že dohoda sa drží, a keď nie, tak sú tie podpísané papiere aj tak nanič. Nie je to práve najlepší postoj a párkrát v živote som naň trpko doplatil. Poučený prehrami som sa naučil vyhľadávať pomoc expertov na právo, keď na to príde.

Vravím si, dnes to nedám, nie, dnes si nezaslúžim, nekúpim ich, aj tak ich zjem celé vrecko naraz a vôbec, je mi to treba? Takto sa zaklínam cestou na trh. Moja pevná vôľa ma však zradí okamžite, ako ich zbadám. Škvarky.

Popri treťom premiérskom mandáte Viktora Orbána, ktorý je v rámci nových demokracií historický (Mečiar bol po voľbách premiérom iba dvakrát), poskytli maďarské voľby aj iné pozoruhodnosti. Víťazný Fidesz v nich získal menšiu podporu než pred štyrmi rokmi, kým porazených – druhú ľavicu a tretí Jobbik – naopak volilo viac ľudí než v roku 2010. Ale nebude im to nič platné, pretože aj „vďaka“ volebným pravidlám, ktoré si Fidesz ušil na mieru, zostáva pomer mandátov približne po starom.

Najlepšie soundtracky sú tie, ktoré môžu existovať aj bez samotného filmu ako napríklad album Inside Llewyn Davis a to vďaka jeho producentovi T-Bone Burnettovi, držiteľovi prestížnych Grammy a Oscarov.

Koncoročné televízne obrazovky boli takmer zasypané informáciami o tom, ako našinec pomáha zaostalým kútom sveta, ich zúboženým a trpiacim ľuďom. Televíznym symbolom sa stala najmä Keňa. Jediný pocit, ktorý sa ma pri zachytení týchto šotov zmocňoval, bol pocit trápnosti.

Je vyhnaný jazyk a jazyk, ktorý vyháňa. Jazyk propagandy a jazyk spisovateľa. Jazyk Goebbelsa a jazyk Imre Kertésza. Orwellovská novoreč totalitných režimov a veta Victora Klemperera o jazyku tretej ríše, že všetko, čo sa neskôr objavilo v myslení a v činoch, bolo najskôr v jazyku. Jazyk Železnej opony a Berlínskeho múru. Jazyk, ktorý je so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak.

Ruská invázia na Kryme je najväčším konfliktom tretieho tisícročia v Európe. S kolegom Tomášom Prištiakom sme minulý týždeň priamo na mieste sledovali, ako ho vidia miestni Rusi, Ukrajinci a Tatári. Svet sa pre tento polostrov ocitol na pokraji globálneho konfliktu.

Eurá, doláre, koruny, ruble, libry, dináre, franky, pesety, rupie, taly, toliare, šilingy, guldeny, manaty, hrivny, dongy, kvachy, fuertá, pesá, líry, paangy, bahty, somony, dirhamy, leony, riály, colóny, kiny, lei, nairy, balboy, tugriky, meticali, pataky, laty, šekely, jeny, rupie, randy ...

Sú isté javy, ktoré sa vo vesmíre opakujú. Jedným z nich je ten, že Slobodná Európa sa raz za desať rokov zavrie do štúdia a vydá nový album.

Byť chlpatý je v prírode in. Ľudia sú, vzhľadom na väčšinu cicavcov, výnimkou, čímsi neprirodzeným až excentrickým. A nič na tom nemení ani súčasný veľký comeback bradáčov do módy.