Teória relativity, teória gravitácie, 21 noktúrn, Hľadanie strateného času, Peter Pan, 1984, E.T. mimozemšťan, Google, Harry Potter, Apple. Bez introvertov by bol svet aj o tieto veci chudobnejší. Ako sa im žije vo svete, ktorý miluje extrovertov?

Keďže som v tejto časti Brooklynu prvýkrát a nechtiac som si vypočul ich rozhovor, s decentným odstupom ich sledujem. Odbočíme (najprv oni a po nich ja) na Gold Street, potom na Sands Street a všetko je jasné. Commodore Barry Park síce ešte nevidíme, ale AfroPunk Festival už počujeme. Nad pokojnými basovými bítmi sa ozývajú chaotické škreky gitarových efektov, z čoho je jasné, že festivalový areál je už otvorený, znie v ňom tanečná hudba, kým na dvoch pódiách zároveň prebiehajú zvukové skúšky kapiel.

Stalo sa, že som mal v ten istý týždeň tú istú obchodnú prezentáciu trikrát v Taliansku a dvakrát vo Fínsku. Miestni kolegovia ma v oboch prípadoch upozornili, že hneď začiatok prezentácie musím prerobiť. „Musí to vyzerať, že tvoja firma je najlepšia na svete,“ hovorí mi Talian. „Musíš byť hrdý a preháňať, inak im budeš podozrivý.“

Opäť sedím medzi škatuľami. Koľký, hádam dvadsiatykrát? A opäť si vravím: ,Načo mi to všetko, preboha, je!’. Myslím že zlozvyk hromadiť veci vychádza z úzkosti a nestability. Človek si nachádza stabilné miesta v duši hromadením zbytočností, ktoré mu niečo pripomínajú, niečo evokujú, vo všetkom vidí živú bytosť (nielen v plyšových medvedíkoch, ale aj v šáločke či drôtiku), nič nedokáže prosto vyhodiť, a tak sa mu to kopí a kopí, až sa takýto úzkostlivý človiečik presťahuje do garáže, tam si to všetko pekne má, ľudia sa mu smejú, človiečik je šťastný, až kým nepríde čas na dospelosť. Potom sa z toho ide posrať.

Poznám odvážlivcov, ktorí si ho pocukrujú a zjedia, akoby to bola tá najlepšia delikatesa. Väčšine ľudí sa však pri jeho ochutnaní tvár vyskladá do grotesknej grimasy a pomerne dlho trvá, kým sa narovná. To s nami dokáže citrón.

Až kým nezačal ohlušujúco revať alarm, vyzeralo to ako dobrý nápad. Bol som na jedinom mieste v Londýne, kde nechcete tráviť večer: v jednom z minihotelov v okolí vlakovej stanice Paddington. Miesta vedľa postele akurát tak na uloženie dvoch topánok (za sebou), recepcia 50 metrov krížom cez štvorprúdovku a hlavne tradičný anglický studený odchov, s vykurovaním „čo si nadýchaš, to máš“.

Pamätám sa, ako som prvýkrát počas svojej práce na Úrade vlády mala ísť do rómskej osady. Bývam v Bratislave, rómsku osadu som videla len z vlaku alebo auta, aj to len chvíľočku, kým som zhrozene (zhnusene?) neodvrátila zrak.

Tohtoročné majstrovstvá sveta v hokeji sa skončili senzáciou: Švajčiari získali striebro, čo sa im naposledy podarilo pred 78 rokmi. Je možné, že teraz hrali iba pod šťastnou hviezdou, ktorá im opäť nadlho zhasne. Lenže pri tréneroch ako Sean Simpson jeden nikdy nevie.

V roku 2008 zasiahla Island kríza. Skrachovali všetky banky a finančný systém sa zrútil. Neskôr sa niečo podobné stalo v Grécku a na Cypre. Ale prečo sa Island dostal z krízy, má nízku nezamestnanosť a fungujúcu ekonomiku, kým južní Európania sa tak trápia?

Obrazy Jána Triašku, ktorých spoločnou témou je stavba domu na predmestí, visia v prázdnom, neštylizovanom priestore Domu umenia, čo im dodáva zvláštnu silu.