Ešte

„Hryzie?“ opýtal sa ma pán sklonený pod otvorenú kapotu škodovky, keď sa k nemu prikmotrila moja teriérka Sarah, vrtiac naraz chvostom i zadkom, s pootvorenými ústami a vyplazeným jazykom, stelesnená zvedavosť a otázka: „Čo to tam robíš, čo to máš, ukáž, nemáš tam nejaké maškrty?“

Farba kože je na jednej strane veľmi nápadnou, ale na druhej strane v podstate dosť bezvýznamnou charakteristikou človeka. Bezvýznamnou, pretože ide len o vlastnosť povrchu, ktorá predsa o vnútre nevypovedá vlastne vôbec nič. No a nám, civilizovaným ľuďom, ide predsa o vnútro a o podstatu, nie o povrch.

Dneska budou drby. Z pražského knižního veletrhu. Je-li člověk už přes deset let obchodníkem s knihami, potká na veletrhu spoustu známých a mezi nimi i pár přátel. Nebudou drbat zle, ale hodně a obezřetně.

Po svete sa pohybuje množstvo rebelov, ktorí si kritikou spoločenského systému spojenou s recesiami získavajú obdiv ľudu. Len jeden z nich však dokáže na námestie pritiahnuť stotisícovú masu.

Na strednú školu som chodil v čase, keď sme už začali rozumieť veršom Ladislava Novomeského, že „pieseň chlapca/podobu sveta nezmenila.“ Len učiteľ slovenčiny nás ešte stále učil, že bol buržoázny nacionalista a nepriateľ ľudu.

„Zástrčkový“ zákon – tak si ľud pomenoval nové zákonné opatrenie, ktoré umožňuje prostredníctvom odberu elektriny identifikovať každú domácnosť, ktorá musí platiť koncesiu pre STV a SRo.

Cestovanie do budúcnosti je chronicky známym dramaturgickým postupom autorov vedecko-fantastických či utopicko-vizionárskych románov. Málokedy však nadčasová turistika vrhne taký jasný lúč svetla na aktuálnu súčasnosť, poplatnú normálnemu času.

Kontrabasista Róbert Ragan hrával na lodiach aj v opernom orchestri. Dnes je najznámejší ako špičkový džezmen. Sám však tvrdí, že len doháňa vlak.

Osamelý bežec, aj ten, čo písal pesničky s Dežom. Básnik, publicista, nonkonformná osobnosť vyznávajúca intenzívny život a site medzi ľuďmi. Bez jeho básnií a textov by bol život v normalizácii ešte ťažší, šedivejší a prázdnejší. A dnes povrchnejší a nezaujímavejší. Ivan Štrpka