Tento rok bude mať presne tisíc rokov. A Londýnčania jeho okrúhliny radi oslavujú s ním. Pokiaľ im to čas a peňaženka dovolí, nikdy si nezabudnú zájsť na Borough market a kúpiť si tam nejakú vyhlásenú gurmánčinu.

Pápež František, ktorý cirkev prirovnáva k poľnej nemocnici, sa pokúša nájsť liek pre rozvedených katolíkov. No návrh kardinála Kaspera, ako im pomôcť, viacerí rázne odmietajú.

Jedna z vecí, ktoré ma na nedávnom výlete na Sicílii najviac fascinovali, bolo posedávanie na ulici. Sicílčania to asi robia zo všetkého najradšej. Hlavne starí dedkovia v oblekoch a klobúkoch. Pár starých plastových stoličiek, niekedy aj lavička, a už majú o zábavu postarané. Po sieste sa tam vyvalia, kým ich ženy pripravujú večeru, sedia, niekedy aj nad novinami a diskutujú. Pozorujú svet, tých zvláštnych mladých ľudí, čo neposedávajú, ale namiesto toho sa stále za čímsi honia a s pokojnými úsmevmi im ubieha čas na tomto svete. Keď raz budem na dôchodku, nebudem robiť nič iné, len posedávať.

Vývoj za posledných dvadsaťpäť rokov krásne ukazuje, že nielen človek, ale aj národ sa učí jedine z vlastných chýb. Mudrovania z dneška smerom do minulosti sú rovnako zbytočné, ako umárať sa vlastnými detskými pádmi zo schodov. Že intelektuálne jadro Slovenska uverilo Mečiarovi? O nič viac a o nič menej ako zvyšok národa. Že ho vytvorili ako Golema, dali mu do čela šém a pustili ho do sveta?

Častá odpoveď Penty, keď sa ju pýtajú na dôvody vstupu do médií, znie, že im chce pomôcť prežiť a zlepšovať sa. Jeden z jej partnerov, Marek Dospiva, ktorý riadi biznis skupiny v Česku, dokonca hovorí o tom, že cieľom mediálnych akvizícií je priblížiť strednú Európu k pomerom Nemecka a dostať ju preč od východoeurópskej kultúry.

V novodobých slovenských dejinách vidíme, ako sa ľudia pod vplyvom ideológie stávali bezohľadnými voči iným. Za slovenského štátu v rokoch 1939 až 1945 to bol nacionalizmus, ktorý umožňoval ľuďom dostať sa k moci a pri nej zbohatnúť. To, že to bolo na úkor iných ľudí, ktorí potom putovali v dobytčích vagónoch preč, im nevadilo.

Milí priatelia, lastovička, to je parádny tvor. Je to okrídlená, operená ryba oblohy. Frčí si v mori vzduchu, na vlnách vánku sa hojdá, vzdoruje vetrom, schováva sa pred dažďom. S neúnavnou odhodlanosťou muruje svoje hniezda, lebo vie, že ich murovať musí. Manželka na mňa volá z izby:„Poď sem, už si tu tie potvory zasa robia hniezdo.“ Vystavali len pár centimetrov. Reku, vyčíham, kým budú zháňať maltu a zhodím tieto základy, nech sa presunú inam.

Letným čajníkom prechádza časť ekliptiky. V čajníku môžu byť všetky planéty od Zeme ďalej, aj Mesiac. Ekliptika prechádza hornou časťou Strelca. Strelcov čajník. Strelec nikdy nevychádza celý v našich končinách. Akokoľvek surrealistický začiatok, už nám asi dochádza, že bude reč o letnej oblohe, o južnej letnej oblohe, nočnej oblohe na Žitnom ostrove. Pole pod čajníkom, z ktorého si strelec nalieva čaj, je plné slnečníc, v noci so sklonenými hlavami vzdávajúc poctu nočnému rituálu.

Nemajú radi sivú, ani žiadny jej odtieň. Preferujú bordovú a červenú, a to v malých a intenzívnych dávkach. Chrlia oheň a žiadny plameň im po čase nie je dosť dobrý. Milovníci čili papričiek a kultúra gastromasochizmu.

Tak, páni hokejisti... Týmito slovami začínal sériu motivačných príhovorov pre reprezentačnú dvadsiatku Richard Lintner. Nevedno, či si ich slovenskí juniori púšťali, alebo nie (darované tablety aj súkromné mobily im tréner Bokroš zobral a vrátil len príležitostne za odmenu), v každom prípade svojsky dotvorili kolorit turnaja, ktorý sa na prelome rokov stal rozoberanou udalosťou. Sledovanosť priamych prenosov kulminovala až do výšky pol milióna divákov napriek časovému posunu, ktorý posúval hokejové zážitky do skorých ranných hodín.