Z dvanástich snímok, ktoré boli zapojené do hlavnej súťaže Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary, získal Krištáľový glóbus slovenský režisér Miro Remo za snímku Radšej zošalieť v divočine.

Prvý prípad smrteľnej nákazy slzovičkovkou na Slovensku nie je dôvodom na paniku, zato je dobrou príležitosťou na diskusiu o biológii, osobnej aj verejnej hygiene a trochu aj o tom, čo nám môžu priniesť zmeny globálnej klímy. Na otázky odpovedá popredný slovenský parazitológ z Trnavskej univerzity František Ondriska.

„Nerozvážny právnik ponížil celú šľachtu, vyššiu i nižšiu, či už je uzavretá hradbami mesta a či sa rozlieva hojne po celej župe. Všetci sme tu vraj len hostia, nájomníci zeme, poddaní, sluhovia, otroci, nevoľníci... Veď nešťastný osud Svätoplukov zbavil jeho biednych pozostalých slobody, olúpil ich o zlato, odsúdil k pluhu, poľným bránam, motyke, rýľu, čakanu, lopate, poskrýval ich medzi drsné vrchy, siahajúce k hraniciam Markomanov a Kvádov. Nad to trpí sa u nás takou nevedomosťou, že rozprávame len po slovensky.“

„Bol to vodca, ktorý obetoval v prospech slobody Maďarska svoj život, svoje osobné šťastie, svoj majetok. ... Prekonajúc všetky nástrahy vzkriesil ľudskú hrdosť a z rôznorodej populácie Maďarov, Slovákov, Rusínov, Valachov, obyvateľov Zadunajska a Transylvánie, katolíkov a protestantov, nevoľníkov a šľachticov, bohatých aj chudobných vykoval súdržnú a mocnú jednotu...“

Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.

František Mikloško v parlamente zdôvodnil, prečo nebude hlasovať za novelu ústavy. Jeho prejav uverejňujeme v plnom znení.

Navrhnutého kandidáta musí následne hlasovaním odobriť Súdna Rada SR. Do funkcie ho nakoniec menuje prezident SR.

Slovensko civilizačne upadá, dobrovoľne sa vracia k neslobode a v mnohom – vrátane ústavného sporu o svoju identitu – je primitívne. Ale nie sme beznádejní. Lebo prázdny dnešok už dlhšie vyvoláva nové hĺbky.

„Ponevač obžalovaný Juro Jánošík zavrhnuvše prikázaní jak boské tak též zákon krajinský predo dvema rokmy dal sa na zbojstvo a vudcem nebo hejtmanem takovým sa učinil.... Protož pro takové veliké a zlé účinky a prikázaní prestúpení má byť na hák na lavém boku prehnaný a tak na príklad jinších takových zločincov má byť zavesený.“

Ústava sa meniť nebude – minimálne do septembra nie. Ospravedlňujem sa za minulotýždňovú absenciu, akosi som mala toho všetkého okolo novely ústavy plné zuby a nechcelo sa mi o tom ani len písať.