Robert Fico veru nezabudol, ako komunistická strana, ktorej bol členom (mimochodom v sobotu to hrdo priznal), prikazovala svojim členom, čo majú robiť a ako kolektívne čeliť západniarskej ideológii. Podobný postup predviedol aj na nedeľňajšom pracovnom sneme Smeru. Čo teda povedal?

Musím opakovať tézu o tom, že Rusko bolo doposiaľ vo vedení hybridnej vojny úspešnejšie, než v ozbrojenom boji na ukrajinských frontových líniách. Mohlo sa zmýliť v odhade ukrajinského odhodlania k odporu. Už menej sa však mýlilo v tom, že štáty demokratického západu majú svoje zdroje nejednoty, váhania – a ilúzie.

Máme v našich dejinách osobnosti, ktoré sú skutočnými hrdinami, vlastencami, dokonca padli za vlasť, a pritom ich pamiatka je matná a veľmi nezreteľná. Vinu na tom majú desaťročia komunistického bačovania a neskoršia neschopnosť prihlásiť sa k skutočným, a použijem ten nebezpečný výraz, národným hodnotám.

Je to zvláštne, ako sa v tom istom týždni politik hnevá, že niekto je zavretý, lebo slovne týral a ubližoval iným, a požaduje úplnú slobodu slova a zároveň schválime zákon, ktorý iným ľuďom nebráni hovoriť, zato im ale káže, ako majú a hlavne nemajú žiť. Takže sa zdá, že sme krajina, kde každý môže hovoriť hocičo a stať sa nesmie nič.

Ako súvisia reformácia a protireformácia s vývojom demokracie a trhovej ekonomiky; čo majú spoločné sektári 16. storočia s revolucionármi 20. storočia; prečo je potrebné poznať náboženské korene modernity a ako nám pomôžu v porozumení súčasnému dianiu? Diskutujeme v ďalšom pokračovaní cyklu .konfrontácie.

Prvý diel článku o protestných piesňach éry moderného ficizmu mal úspech, tak ideme ďalej. Na úvod si položíme jednu ľahkú otázku: Ako je možné, že keď majú hentí tak v zuboch slniečkárov, progresívcov a „nositeľov 72 pohlaví“, prečo nevznikajú aj v ich tábore duchaplné piesne o nás?

Fond na podporu umenia pokračuje v deštrukcii a nekrágľuje len tvorcov, ktorí robia podľa nich „zvrhlé umenie“, ale aj autentických folkloristov. Momentálne majú na muške renomovanú muzikologičku Alžbetu Lukáčovú, ktorá dostala po 22 rokoch výpoveď z banskobystrickej opery.

V edícii Mušľa vydavateľstva Modrý Peter je Bendzákova kniha Pestovať bonsaj 71. zväzkom poézie slovenských autorov. Knihy tejto edície majú ustálený formát i dizajn a sú zakaždým obohatené ilustráciami. Pre túto knihu urobil čierno-biele kresby Jakub Milčák.

Zrušením pracovného pokoja počas 17. novembra podalo Slovensko správu o tom, ako málo pre nás boj za slobodu a demokraciu znamená. Naši severní susedia však k týmto hodnotám pristupujú inak a svoj zápas s totalitami majú dôkladne v pamäti. Stačí zájsť do mesta Gdansk a prostredníctvom dvoch veľkolepých múzeí človek pochopí, ako si svoju minulosť môžeme pripomínať.

Rumunské ministerstvo obrany informovalo, že do vzdušného priestoru krajiny v sobotu vstúpil ruský dron, ktorý tam strávil približne 50 minút a následne odletel smerom na Ukrajinu. Na monitorovanie situácie boli vyslané aj dve rumunské stíhačky F-16.