Témou tohto týždňa je pre mňa rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Niežeby sa predtým táto koalícia neblysla rušením iných inštitúcií právneho štátu, niežeby bol teda tento jej krok prekvapením. Je však nutné sa pri ňom pristaviť a nemávnuť rukou. Ide o veľa.

Istý čas zneli správy z Ukrajiny nepotešujúco – akoby Rusi skôr postupovali a Ukrajinci skôr ustupovali. Donald Trump navyše na Ukrajincov tlačil, nech sa vzdajú územia. Dnes je všeličo inak, pre Ukrajinu aj pre svet. Vysvetľuje Alexander Duleba.

V nadväznosti na tému minulého čísla sa ešte raz vrátime k vzťahu strachu, agresivity, nenávisti a extrémizmu – v rovine politiky, vojny a revolučných hnutí. Vzorec, o ktorom je tu reč, nájdeme nielen za agresívnym správaním štátov.

Dobrý deň, čo spôsobilo hlasovanie o ústave? Je opozícia rozbitá a voľby stratené? Máme ešte protestovať? Presne o tom je obálková téma nového čísla .týždňa. Jej súčasťou je veľký rozhovor s Františkom Mikloškom, redakčný pohľad a viacero príkladov zo sveta. Želám Vám dobré čítanie.

Podľa najnovšieho J&T BANKA Wealth Reportu 2024 viac ako štvrtina z nich pravidelne prispieva na charitatívne účely, no až 58 % sa k tejto téme odmietlo vyjadriť. Tento postoj odhaľuje kultúrnu črtu slovenskej spoločnosti – dobročinnosť je často tichá, skrytá a vedená vnútorným presvedčením, nie potrebou publicity.

Každá doba prináša protestné piesne proti najrôznejším krivdám, sociálnej nerovnosti, vojne či autokratickým režimom. Niektorí umelci a umelkyne sa stali známymi práve prostredníctvom svojej angažovanosti: Pete Seeger, Joan Baez, Miriam Makeba, Fela Kuti, ale aj neomarxistickí Rage Against The Machine, čo už. Aspoň že hrajú ako draci.

Prvý diel článku o protestných piesňach éry moderného ficizmu mal úspech, tak ideme ďalej. Na úvod si položíme jednu ľahkú otázku: Ako je možné, že keď majú hentí tak v zuboch slniečkárov, progresívcov a „nositeľov 72 pohlaví“, prečo nevznikajú aj v ich tábore duchaplné piesne o nás?

Ak máte pocit, že Istanbul je nekonečné more mešít, mostov a áut, nastúpte na loď a za hodinu ste v úplne inom svete. Princove ostrovy uprostred Marmarského mora sú miesto, kde sa istanbulská elita chodila skrývať pred ruchom veľkomesta už v časoch sultánov. Dnes sem väčšina turistov „nemá čas“ zájsť. Podľa mňa je to chyba.

Psie množiarne sú jednou z najmenej kontroverzných tém vôbec – nikto predsa nie je na strane týrania zvierat. Tak prečo stále existujú? A prečo sa im na Slovensku tak dobre darí? V rozhovore odpovedá právnička z iniciatívy Zvierací ombudsman, pod občianskym združením Aliancia združení na ochranu zvierat, Lenka Grešová.

Grigorij Mesežnikov je politológ, spoluzakladateľ a prezident Inštitútu pre verejné otázky. V .týždni s ním zvykneme komunikovať o témach kľúčových pre spoločnosť. Dnes budeme hovoriť o téme, ktorej málokto na Slovensku do hĺbky rozumie – Izrael, Gaza, Blízky východ.