21. august 1968, 24. august 1991 a 29. august 1944 – tri prelomové udalosti, ktorých výročia sa stretávajú v jednom týždni na konci augusta. Každá z nich zásadne ovplyvnila dejiny a formovala vzťahy medzi dnešným Slovenskom a Ukrajinou (v minulosti medzi Československom a Sovietskym zväzom). Budeme o nich hovoriť s najlepšími českými a slovenskými expertmi a historikmi.

Spor medzi dvoma najväčšími ázijskými ekonomikami sa začal po tom, čo Takaičiová vyhlásila, že Tokio by mohlo vojensky zasiahnuť pri akomkoľvek útoku na ostrov, ktorý Čína považuje za súčasť svojho územia.

Znie to ako hádanka z nejakej rozprávky: Je to hudobný nástroj, ale nemá klávesy, struny, blany, nefúka sa do neho, ba ani neudiera, naopak, obsluhuje sa len zmenou vzdialenosti rúk Čo to je? My už samozrejme z titulku vieme, že je to theremin.

Západné demokracie strácajú vplyv na beh sveta. Alternatívy sú pochybné. Ten nový svetový poriadok môže byť aj poriadkom trestaneckej kolónie, v ktorej vládne právo silnejšieho. A čo Slovensko? Budeme chytráčiť ako obvykle?

Naše rozhodnutia – životné, ekonomické, morálne aj politické – ovplyvňujú emócie. Ak si to nedokážeme priznať, ovplyvnia nás ešte viac. Ak chceme myslieť racionálne, musíme sa s nimi dôkladne spoznať. Začnime tou najmanipulatívnejšou. Strachom.

Jeden z maďarských súputníkov hrdinu tohto rozprávania ho nazval „tót Sokratés“, v preklade „slovenský Sokrates“. Autor tohto pomenovania to myslel viac-menej ironicky. Nepatrilo sa, aby takým významným a okolie prečnievajúcim vzdelancom na dvore Márie Terézie bol „nemaďar“. Napodiv toto pomenovanie časom stratilo svoj ironický podtón, a tak sa dnes môžeme spokojne hrdiť slovenským Sokratom.

Prvú časť tohto známeho textu akiste poznáte: ľudia vôbec nie sú zlí. Chápeme, že ide o hru so slovami, ale v dnešnej téme rozoberáme práve toto: sú medzi nami ľudia, ktorí sú vyslovene a bezpodmienečne zlí? Je zlo pevnou súčasťou našej civilizácie? A ako funguje dichotómia dobra a zla?

Predseda vlády a jej ďalší členovia sa radi obracajú k histórii. Vyniká najmä Robert Fico, ktorý minimálne od roku 2006 ovplyvňuje dianie v historických odborných kruhoch. Žiaľ, darí sa mu určovať témy nielen v politike, ale aj historickom bádaní.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky predstavilo zámer zriadiť Múzeum národného obrodenia. Ide o prvú inštitúciu svojho druhu na Slovensku, ktorá sa systematicky zameria na výskum, prezentáciu a popularizáciu slovenského národno-emancipačného hnutia. Projekt sa inšpiruje overeným zahraničným modelom – Národným múzeom Risorgimenta v talianskom Turíne.

Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.