Z ničoho nič. Tak ako sa stal prezidentom, zjavil sa Peter Pellegrini v závere leta za traktorom, aby nás poučil, že najdôležitejšia je susedská výpomoc.

Vážená pani ministerka kultúry, ešte nikdy som nepísal list najvyššej predstaviteľke našej kultúry. Možno ste si však popri svojej zaneprázdnenosti a pracovných cestách nevšimli, že nedávno vo vydavateľstve Slovart vyšla nová zbierka poviedok dvojice Pišťanek – Taragel Pán Hronu: Z klenotnice slovenského obrodeného lyrizovaného sociálno-kritického realizmu.

August ’68 a November ’89 sú dva historické dátumy, ktoré som prežil osobne. To je skutočnosť, ktorá ma minimálne oprávňuje hovoriť o mojich vlastných skúsenostiach, poznatkoch a zážitkoch.

V sobotu 22. 6. by sa dožil 75 rokov „národný poklad“ Slovákov, Jaro Filip. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi som vydal jeho monografiu, ktorú som pomenoval láskavo sarkastickou definíciou Jara z úst Mariána Vargu: Človek hromadného výskytu. Zdá sa, že sa ujala.

Pred niekoľkými týždňami som písal Lucii Piussi, že Blaha Uhlára nepoznám. Prekvapilo ju to, a prekvapilo to aj mňa. Ale stalo sa.

Do sveta, o ktorom tu zvyknem písať, patrí aj Tomáš Janovic. Už nie je medzi nami, ale spomienka na toho vzácneho človeka je stále aktuálna.

Desiatky rokov tvoril na okraji. Predal dedičstvo, aby mohol pokračovať. Zomrel, lebo už nevládal. O Blahovi Uhlárovi a slobodnej kultúre hovoria Lucia Piussi a Peter Zajac.

Kultúra je v súčasnosti postavená pred neľahkú úlohu – brániť seba, svoju slobodu a nezávislosť. Presne o to sa snažil aj Blaho Uhlár, režisér a dramatik, ktorý založil divadlo Stoka. Aký je jeho odkaz kultúre a ako by sme mali vnímať jej slobodu?

Anna Óváry bola donedávna viac známa pre priaznivcov slovenskej elektropopovej scény ako speváčka kapely Buy Her Sugar. Prednedávnom však Anna všetkých prekvapila svojím sólovým projektom Ovarius a hneď jej prvý singel Theory And Routine si získal značné množstvo fanúšikov. Možno preto, že sa prihovára aj „depešáckej“ generácii, čo je sympatický dôkaz, že generačné priepasti v súčasnej hudbe strácajú hĺbku a všetko patrí každému.

Koncom februára ma pozval do Košíc Marián Čekovský. Ja som kedysi poznal Mariánovho otca. Študoval na chemickej fakulte. Práve vtedy, keď ja som bol na stavebnej. Bol to vynikajúci muzikant.