Včera sa v našom .klube pod lampou konalo priateľské posedenie. Presne takýto charakter mal totiž krst knihy Petra Lipu Jazz, blues a iné (Slovart).

Začiatkom tohto mesiaca som bol na krste albumu kapely, ktorú som poznal veľmi povrchne a odchádzal som z neho ako jej veľký fanúšik. Nebojím sa povedať, že to bol pre mňa jeden z koncertov roka, a to som naozaj videl všeličo.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Pred 35 rokmi sme mali v Československu a neskôr na Slovensku veľké sny o tom, čo všetko sa dá zmeniť. Aj v oblasti školstva. No to je chronický problém. O tom, ako sny dopadli a kam sa dajú posunúť, hovorí Daniel Bútora.

Myslel som, že som ten posledný, kto sa niekedy zastane Anny Záborskej. Ale jej včerajšie úmrtie prinieslo očakávanú reakciu internetového davu. Nebojím sa to nazvať radostným tancovaním na jej hrobe. Mnohí, naozaj mnohí sa totiž otvorene a verejne doslova vytešovali.

Cez víkend sme sa dozvedeli o odchode Olda Hlaváčka, človeka, ktorého milovali masy predovšetkým ako humoristu. Nedávno sme sa dosť obšírne venovali príbehu Karola Duchoňa v kontexte vtedajšieho režimu, ktorý si privlastňoval aj umelcov a manipuloval ich životy. Dá sa pravdepodobne povedať, že režim sa škaredo podpísal aj na živote Olda Hlaváčka.

Vzdelávanie je oblasť taká zásadná, až si ju zriedka do hĺbky uvedomujeme. Veď do školy chodil každý. Ale do akej školy,čo a ako sme sa tam učili, a vieme toľko, aby sme zvládli o vzdelávaní premýšľať? Hľadajme odpovede: nie sú známkované.

Rok 2025 nám poskytol jedinečný pohľad na fakt, že Slovensko sa politicky nehýbe samé, ale naraz s celým svetom. Na akých svetlých momentoch a krízach sa to ukázalo najlepšie? Využime sviatky na pohľad späť.

Dňa 11. júla 2000 zomrel Jaro Filip, ako 51-ročný. Bol to človek vysokých otáčok a ako keby mu chýbali kontrolky „spomaľ, lebo to zle dopadne“. V tomto nemal obranné mechanizmy. Napriek tomu tu zanechal dielo ako niekoľko rôznych výkonných ľudí.

Festival tento rok otvorí film Kronika večných snílkov Rastislava Boroša.