Začal sa ten najokázalejší čas v roku, keď sa ľudia súkajú do zložitých a veľkolepo pôsobiacich šiat a vydajú sa na spoločné miesto, kde si spolu vypijú a zatancujú. Popritom sa idú najesť k stolom, ktoré poznáme pod názvom švédske.

Dnes je už samozrejmosťou v každej poriadnej kaviarni a pomaly, ale isto sa presadzuje aj v domácnostiach. V jeho domovine sa z neho stal rituál, ktorým sa pestuje verejná debata: štartuje sa ním deň a neskôr sa pri ňom bilancuje. Espresso.

Nechýba na žiadnom menu v každej správnej talianskej reštaurácii, ktorá podáva cestoviny. Nie je to len preto, že je na prípravu mimoriadne jednoduchá, ale aj kvôli jej sláve a mimoriadnej obľube. Nevieme sa narýchlo rozhodnúť? Voľba je jasná: cestoviny all´arrabbiata.

Ľudstvo ju miluje odvtedy, čo vymyslelo chlieb. Už keď zacítime jej vôňu, ten povestný sladkastý závan – ideálne niekde v prírode pri otvorenom ohni –, rozšíria sa nám nozdry, akoby sme sa spojili s niečím starodávnym v nás. Obyčajná hrianka.

Nesmie chýbať na žiadnom talianskom sviatočnom stole – či už ide o Vianoce, alebo Nový rok. Snehom zasypaný vysoký klobúk, ktorý sa čnie do výšky ako alpský končiar. V ústach sa potom rozplýva ako obláčik. Osemhranný taliansky zázrak – pandoro.

Sú to davy ľudí, milióny stravníkov, ktorí neodolajú a postavia sa do radu v dome so skladacím nábytkom, aby tam ochutnali fašíročky nezvyčajne malé, no o to chutnejšie. Tie guľôčky sa stali symbolom a národným jedlom Švédska. Milé, malé köttbullar.

Mnohí poznajú len jeden druh morskej riasy, a to jemnú nori, s ktorou sa pracuje pri príprave chutných maki, niektorí si ešte doprajú šalát z wakame, no skutoční labužníci si korenia život nenápadnými tenkými lístkami s roztomilým názvom. Hidžiki.

Na prvý pohľad pripomínajú zvláštne nafúknuté pingpongové loptičky. V skutočnosti sú to však syrové pagáče, len sa správajú nanajvýš podozrivo. Sú nezvyčajne úhľadné, mäkké, akoby gumené. A vôbec sa nedrobia. No najmä miznú zo stola závratnou rýchlosťou. Brazílske pão de queijo.

Je to tretie najčastejšie dochucovadlo v našich končinách. Soľ a čierne korenie na našom stole zaviedol francúzsky kráľ Slnko, no to tretie sme si zaviedli my, obyvatelia rakúsko-uhorskej monarchie. Je znakom a dominantnou chuťou našej kuchyne: mletá paprika.

Je neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Ráta nám roky, ktoré sme strávili na zemi, skrášľuje naše oslavy a významné dni. Nevesty pri jej objednávaní strácajú nervy, deťom zas svietia oči, keď im ju nesú, aby na nej sfúkli sviečky. Torta.