Jeho vôňu rozpoznáme na prvé nadýchnutie, chuť hneď po zahryznutí. Nie je to však korenie, ktoré by sa používalo samostatne a často. Skôr dopĺňa paletu rôznych zmesí, ktoré nám potom pripomínajú sviatky či slávnostné chvíle. Aníz.

Môže byť mäsové – hovädzie, jahňacie, bravčové, dokonca z kačky či sliepky –, ale aj výhradne zeleninové, dnes by sme povedali vegánske. Každý, kto vie ako-tak variť, sa s ním už stretol, hoci nepoužil práve jeho odborný názov: ragú.

Sú ingrediencie, o ktorých by sme niekedy radšej nič nevedeli. Mnohí dodnes netušia, že klobásky sa plnia do vypratých čriev alebo že do tlačenky sa dávali napríklad aj uši. Najväčšie emócie však ako ingrediencia odjakživa vzbudzovala krv.

Pre toho, kto smúti za grilovacou sezónou a straší svojich blízkych, že v grilovaní bude napriek počasiu pokračovať aj na zazimovanej terase, máme dobrú správu. Existuje nástroj, ktorý ho pri tom dokáže poriadne zahriať: je ním flambadou (čítame flambadú).

Nikdy nechýbali v babičkinej záhrade a ani v prečudesných jesenných aranžmánoch vo vázach na parapetách základných škôl či na rôznych tematických nástenkách. Červené lampáše na chabých vetvičkách zvoniace vo vetre. Málokto z nás vedel, že sa dajú aj jesť. Machovky.

Každý ju už raz jedol či zazrel v obchode. Možno nevedel presne, o čo ide, no ak sa nejaké jedlo označilo ako ázijské, bolo grilované, lesklé a chutilo trošku medovo či karamelovo, môžeme sa staviť, že to bolo práve vďaka omáčke teriyaki.

Možno ho niekto kútikom oka postrehol, niekto si ho možno už aj znalecky objednáva, keď sa kochá krásou mesta s gondolami. Nenápadný nápoj, ktorý sa potuluje po kaviarenských a obedových stoloch v Benátsku a vzbudzuje zvedavé otázky. Volajú ho sgroppino.

Čiernohnedé nevábne kúsky. Polihujú si na podnose a nenápadne vyčkávajú na svoju obeť. Kto ich pozná, siaha rovno po nich. Dobre vie, že ho čaká šialená jazda na chrbte trstinového cukru a horkej čokolády. Všade ich poznajú ako brownies.

Vo vnútri sú biele a zvláštne gumené. Na povrchu sa zas lesknú krásnou koralovou farbou, ktorá má pripomínať uvareného kraba či homára. Ochutnáme, závan rybiny a chladného mora. My ich voláme krabie tyčinky, no ich pravé meno je surimi.

Jantárový mok. Lenivo sa rozlieva po stenách zaobleného pohára a zanecháva za sebou ligotavú stopu. Jeden dúšok a na jazyku sa rozhostí chuť, ktorá sa nedá pripísať žiadnemu inému vínu. Má v sebe sladký parfum starodávnej knižnice. Tokajské.