Nájdených 425 výsledkovpre výraz „dorota Nvotová“
Očami Doroty Nvotovej: Duchovno

Očami Doroty Nvotovej: Duchovno

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Kedysi som hľadala duchovno. Teraz duchovno hľadá mňa. Kedysi som hľadala odpovede, dnes si už vôbec nekladiem otázky. Asi starnem. Možno leniviem.

Očami Doroty Nvotovej: Otvorenosť

Očami Doroty Nvotovej: Otvorenosť

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Môžeme si dať spraviť dokonalé tesnenia na plastové okná, aby k nám cez nijakú skulinku neprenikol januárový chlad. Môžeme. Máme na to právo aj peniaze.

Očami Doroty Nvotovej: Influenceri

Očami Doroty Nvotovej: Influenceri

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Na Blízkom východe, myslím, že to bol Dubaj, otvárajú nový študijný odbor. Môžete študovať, ako sa stať influencerom. Normálne na výške. „Čoho sme sa to dožili?“ zišlo mi na um ako prvé.

Očami Doroty Nvotovej

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

V roku 2005 sa ma všetci pýtali, prečo to robím. Že som naivná a zaslepená. Vtedy ešte neexistoval pojem slniečkar. Že či neviem, ako nás všetkých okrádajú – cez sociálne dávky, cez dedinské ploty… že si mám skúsiť s nimi žiť.

Očami Doroty Nvotovej: Bolo nás jedenásť

Očami Doroty Nvotovej: Bolo nás jedenásť

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Vždy, keď sedím za klavírom na pódiu počas projektu Bolo nás jedenásť a pozorujem Milana Lasicu, žasnem obdivom. Je málo ťažších vecí v živote umelca, ako povinnosť byť za každých okolností a stále vtipný.

Očami Doroty Nvotovej: Ghándí

Očami Doroty Nvotovej: Ghándí

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

„My mouth is dry like Ghandi’s flip-flops!“ hovorievajú Angličania, keď pociťujú smäd. S ich suchým humorom, ktorý sa ani za 500 rokov ich kolonizácie na Indov nenalepil a nevykrivil im tie detské úsmevy.

Očami Doroty Nvotovej: Pohreb

Očami Doroty Nvotovej: Pohreb

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Keď som vošla do areálu toho buddhistického chrámu, panovala tam radosť. Ľudia posedávali na lacných plastových stoličkách na záhrade, jedli šošovicu s ryžou a pili bublinkové nealko nápoje ufónsky zelenej farby.

Očami Doroty Nvotovej: Noc

Očami Doroty Nvotovej: Noc

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Noc je hrozne čarovná vec. Príde mi vždy ako strašné rúhanie ísť spať. Ten moment natiahnutý na dlhé hodiny, no pritom je to stále len jeden moment. Je nemenný, a tak sa dá ťažko pochopiť jeho pohyb.

Očami Doroty Nvotovej: Tatry

Očami Doroty Nvotovej: Tatry

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Davy turistov sa valili dolu v posledné slnečné dni a s prvými mrazmi i prvou hmlou sme stúpali hore len my dvaja. Bola už tma, keď sme zakopávali o kamene a podpichovali sa, koľko ešte vydržíme ísť bez čelovky. Mesiac nesvietil práve najsilnejšie a mali sme čo robiť.

Očami Doroty Nvotovej: Davy

Očami Doroty Nvotovej: Davy

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Človek je len človek. A len čo sa ocitne v tej neprirodzenej situácii, keď stojí na pódiu a tridsaťtisíc ľudí mu s nadšením tlieska a kričí extázou, môže mu z toho prepnúť. Môže si myslieť, že je toho, nebodaj, hoden.