Stal se skandál, Donald Trump naplňuje svůj klíčový volební slib a Spojené státy odcházejí z Pařížské dohody o klimatu, uzavřené na podzim roku 2015.

Zlepšování energetické účinnosti je módní politika, kterou podporují vlády celého světa. Na papíře to vypadá jednoznačně. A skutečnost?

Keď ľudia premýšľajú o klimatických zmenách, väčšinou sa domnievajú, že veterné turbíny a solárne panely predstavujú výraznú súčasť riešení. Pravda je však úplne iná.

Koncom tohto mesiaca sa odohrá jedna z najdôležitejších konferencií desaťročia. V New Yorku sa zíde viac ako 150 svetových lídrov, aby rozhodli o smerovaní globálnych rozvojových výdavkov. Žiaľ, vyzerá to na malér.

Štvrtina všetkých potravín na svete sa každoročne premrhá vinou neefektívnej žatvy, nevhodného skladovania a plytvania v kuchyniach. Keby sme tieto straty znížili na polovicu, mohol by svet nasýtiť o miliardu ľudí viac – a problém hladu by sa stal razom minulosťou.

V roku 1950 zarábali ročne obyvatelia Južnej Kórey a Pakistanu približne rovnako. Dnes sú obe krajiny sotva porovnateľné. Príjem per capita Južnej Kórey sa odvtedy zvýšil 23-krát, zatiaľ čo Pakistanu iba trikrát.

Dánsky enviromentalista Bjørn Lomborg tvrdí, že parížska klimatická konferencia veľké zlepšenie životného prostredia neprinesie. Skutočným riešením je dostupnejšia zelená energia.

Nádherný bulvár Champs-Élysées je osvetlený miliónmi trblietavých svetiel. Tohto roku ich napája obnoviteľná energia. Uprostred kruhového objazdu stojí veterná turbína ...

Keď politici z celého sveta rozprávajú príbeh o globálnom otepľovaní, vykresľujú ho ako najväčšiu výzvu pre ľudstvo. Zároveň však sľubujú, že je to výzva, s ktorou sa pri nízkych nákladoch dokážu popasovať a súčasne zlepšiť svet množstvom ďalších spôsobov. Dnes už vieme, že je to nezmysel.

Prezident Obama zveřejnil v červnu nový dlouholetý plán (2030) na snižování skleníkových plynů, hlavně kysličníku uhličitého a 29. července vystoupil před americkou senátní komisí Bjørn Lomborg.