Banáš podľa zachovanej dokumentácie v správe Ústavu pamäti národa a Archívu bezpečnostných zložiek v Prahe viac ako dvanásť rokov pôsobil ako tajný spolupracovník Štátnej bezpečnosti (ŠtB).

ÚPN si pripomenie deň položením vencov pri pamätníkoch obetiam komunizmu pod hradom Devín, na Jakubovom námestí a cintoríne Vrakuňa.

Na slávnostnom otvorení Festivalu slobody 3. novembra udelia trom osobnostiam Cenu Ústavu pamäti národa.

7. júla 1985 sa konala Národná púť na Velehrade. Podľa Ústavu pamäti národa sa jej zúčastnilo do 200 000 Čechov a Slovákov, ktorí sa pod vedením kňaza Antona Srholca celú noc modlili a spievali náboženské piesne. Nedeľná slávnosť sa premenila na demonštráciu za náboženskú slobodu.

Na úspechu tzv. „Roku zázrakov/Annus mirabilis“ – roku 1989 – mali veľkú zásluhu aj ženy. Do protikomunistického odboja sa zapojili vo všetkých oblastiach – od poskytovania zázemia v disente, tvorby a šírenia samizdatov až po protesty a štrajky. Za svoje postoje rovnako ako muži zaplatili šikanovaním či väzením v bývalom komunistickom režime.

Návštevníci môžu navštíviť celý areál za znížené vstupné jedno euro. Zúčastniť sa tiež môžu na troch bezplatných komentovaných prehliadkach.

Marek Čulen už v Bratislave nebude mať sochu. Jediné, čo ma na tej správe prekvapilo, je to, že ju tam doteraz mal.

Rehoľníčok bolo päťkrát viac ako rehoľníkov a poväčšine pracovali v sociálne náročných a prospešných povolaniach, a preto sa komunistické vedenie rozhodlo vylúčiť ich zo spoločnosti na akože dobrovoľnom prístupe.

„Naše osobné lósy a osudy v návaloch vekov budú isto rozmanité, ale čože nám tu do osobnosti, keď ide o celok. Ja, kdyby dnes prišlo umreť, vďačne rozlúčim sa so svetom, lebo môžem povedať, že som videl vek slovenskej slávy a slobody.“

Slovenský parlament prijal novelu ústavy, ktorou sa vládnej koalícii podarilo ublížiť konkrétnym ľuďom aj celej krajine. Ako k tomu došlo a čo s tým? František Mikloško, ktorý za novelu nehlasoval napriek presile opačného postoja v KDH, o tom hovoril Pod lampou.