Pakistanské voľby majú dvoch víťazov a dvoch porazených. Víťazmi sú dve sekulárne strany, ktoré v 90. rokoch striedavo vládli. Porazeným je prezident Mušarráf, ktorý pred deviatimi rokmi vojenským prevratom odstavil obe strany od moci.

Dôležitým momentom Nežnej revolúcie v roku 1989 bola legitimita jej aktérov v očiach verejnosti. Študenti dodali relatívne malým skupinám politického odporu väčšiu silu nielen svojimi počtami, ale najmä tým, že ich hlas nebolo také ľahké odmietnuť.

Severoatlantická zmluva bola podpísaná presne pred 68 rokmi. Donald Trump sa po zvolení otvorene pýtal, či je NATO v dnešnej podobe pre Ameriku užitočné. Je to legitímna otázka? A čo znamená pre nás?

Školy často majú problém splniť všetky akademické očakávania vzdelávacích systémov; preto mnohí rodičia radi doplácajú za doučovanie. A smerom dovnútra majú niekedy školy problém presvedčiť žiakov, že to, čomu sa spoločne venujú, má pre žiakov zmysel a úžitok. Po týchto dvoch témach v minulých číslach sa tentoraz pozrieme na to, čo by mohli pre školy urobiť ľudia, ktorí si tieto a ďalšie nedostatky uvedomujú, no cítia, že nemajú nič, čím by to mohli pomôcť zmeniť.

V prvom článku série Školy a okolitý svet sme sa zaoberali fenoménom doučovania, ktoré nahrádza to, čo škola nestíha. Dnes sa pozrieme dovnútra školy na výzvu, ktorá je ešte väčšia ako akademická nedostatočnosť: ako presvedčiť školopovinné deti, že to, čo sa v škole deje, vôbec má nejaký zmysel? Že to súvisí s celým svetom naokolo?

Školy často majú problém splniť všetky akademické očakávania vzdelávacích systémov; preto mnohí rodičia radi doplácajú za doučovanie. A smerom dovnútra majú niekedy školy problém presvedčiť žiakov, že to, čomu sa spoločne venujú, má pre žiakov zmysel a úžitok. Po týchto dvoch témach v minulých číslach sa tentoraz pozrieme na to, čo by mohli pre školy urobiť ľudia, ktorí si tieto a ďalšie nedostatky uvedomujú, no cítia, že nemajú nič, čím by to mohli pomôcť zmeniť.

Rok 2012 bol rokom, v ktorom sa učitelia a školy pripomenuli verejnosti, a verejnosť si tento učiteľský hlas všimla. To je asi najdôležitejšia správa o školstve za minulý rok. Za pozornosť však toho stojí viac: školské novely, ktoré menia pravidlá prijímania na gymnáziá a stredné školy, ale aj pravidlá hry medzi zriaďovateľmi verejných stredných škôl na jednej strane a cirkevných a súkromných škôl na strane druhej. Dôležité sú aj nové iniciatívy, ktoré sa v školstve dejú, to, že do školstva priamo, ale aj nepriamo vstupujú ľudia z mimoškolských prostredí.

Zdá sa, že 23 rokov po novembri 1989 je školstvo konečne „in". Ešte nie v zmysle vnímanej kvality či dotiahnutých reforiem, a dokonca ešte stále nie ani v zmysle priorít ? ale aspoň v zmysle pozornosti, ktorú sektoru školstva začína venovať verejnosť. Je to prvý malý krôčik. Prispel k tomu azda aj nedávny štrajk škôl, aj ten však odráža širší trend.

L. Kováč, Pišút, Slobodník, Kučera, R. Kováč, Paška, Harach, Slavkovská, Ftáčnik, Ponický, Fronc, Szigeti, Mikolaj, Jurzyca, Čaplovič. Ministrov školstva od decembra 1989 by mali problém vymenovať spamäti aj ministerskí úradníci. Dušan Čaplovič však bol v čomsi výnimočným ministrom. Od nástupu do funkcie v apríli 2012 sa mu podarilo k školstvu pritiahnuť pozornosť verejnosti, a to prakticky po prvý raz za posledných 25 rokov. Vrcholom tejto pozornosti bol štrajk učiteľov na jeseň 2012 a isté sympatie verejnosti s učiteľským stavom.

Náboženstvo je ópium ľudstva, varoval pred 150-timi rokmi modernú Európu nemecký ekonóm Karol Marx. Podmienkou skutočného šťastia malo teda byť jeho zrušenie. Marxovi a jeho nasledovníkom uverili milióny, no pri dnešnom pohľade na vieru stoviek miliónov to vyzerá na dejinnú porážku ateizmu, a naopak, víťazstvo tradičných právd a múdrostí. Dôkazom sú milióny, ktoré v Brazílii prilákal prvý latinskoamerický pápež.