spoliehať sa iba čisto na dôchodok od štátu je veľký risk. Politici sú známi tým, že menia nastavené schémy častokrát doslova zo dňa na deň a podľa toho, ako sa práve zobudia. Neustále boje o druhý či tretí pilier sú toho jasným dôkazom. Pravidelne od viacerých politických hnutí z celého spektra prichádzajú návrhy na oklieštenie, alebo dokonca zrušenie dôchodkových schém nad rámec prvého piliera. Tieto návrhy neprichádzajú iba od okrajových a populistických strán, ale stále sú agendou aj viacerých kľúčových politických hráčov. Každý rok potom tŕpneme, či politici v snahe získať prostriedky na ďalšie nesystémové sociálne balíčky vykonajú zásadné zmeny do II. či III. piliera. 

Najmä kvôli legislatívnej neistote ľuďom v produktívnom veku dlhodobo odporúčame sporiť si na starobu aj mimo tradičných štátnych schém, podliehajúcich neustálym vrtochom našich postkomunistických politikov. Napriek tomu, že prešlo už vyše tridsať rokov od pádu komunizmu, ľudia stále nemajú v investíciách – najmä v rizikových, ale výnosných akciách – takmer nijaké prostriedky. Spoliehať sa na zabezpečenie na starobu iba na štát predstavuje stávku na neistotu.