tvrdý brexit zasiahne členské štáty EÚ rozdielne tvrdo," uviedla výskumníčka mníchovského inštitútu Ifo Marina Steiningerová. Najmenej sa dotkne Rakúska a Chorvátska. Naopak, najviac poškodí Írsko, Luxembursko, Maltu a samotnú Britániu.

Jednoznačne najväčšie problémy spôsobí Írsku. Podľa Ifo sa blahobyt krajiny zníži o 8,16 %. Za ním nasleduje Luxembursko s ročným poklesom reálnej spotreby (v porovnaní s rokom 2014) o 5,23 %, Malta (-5,19 %), Veľká Británia (-2,76 %) a Holandsko (-1,64 %).

Najmenej sa v rámci EÚ zníži blahobyt v Chorvátsku (-0,34 %), Rakúsku (-0,35 %), Rumunsku (-0,37 %), Grécku a Španielsku (po -0,39 %).

Neistotu, ktorú vyvolá neriadený brexit medzi investormi, a turbulencie na devízovom trhu však môžu negatívne vplyvy ešte zhoršiť. „Dohoda o voľnom obchode by negatívne vplyvy v každom prípade obmedzila,“"zdôraznila Steiningerová. Dodala, že „dôsledky tvrdého brexitu na zvyšok sveta sú obmedzené“.

Brexit bez dohody zníži blahobyt v EÚ (bez Británie) v priemere o 0,78 %, brexit s dohodou len o 0,2 %.