Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo má spoločné taxikár a tvorca encyklopédie, ale aj Airbnb a výletná loď?

.róbert Chovanculiak .ekonomika

Niektorí ľudia spochybňujú pridanú hodnotu platforiem zdieľanej ekonomiky. Napr. Uber je často obviňovaný, že je to to isté ako taxi, len porušuje zákon. Páči sa niekomu jeho appka? Môže predsa využívať taxikársku aplikáciu Hopin! Aká je teda dnes pridaná hodnota Uberu?

Čo má spoločné taxikár a tvorca encyklopédie, ale aj Airbnb a výletná loď? Mark Lennihan/AP/SITA

tá hlavná je z pohľadu vodiča: každý človek s autom a trochou času sa môže stať prakticky zo dňa na deň poskytovateľom osobnej prepravy a privyrobiť si. Uber umožnil aktivovanie nevyužívanej kapacity – voľných automobilov a voľného času ľudí. Ak dnes potrebujete peniaze, zajtra sa stanete vodičom Uberu, pozajtra večer namiesto sledovania reality show zarábate a popozajtra s tým môžete seknúť. A pritom poskytujete bezpečnú, kvalitnú službu, ktorá vyhovuje zákazníkom. 

cena rastie s dopytom

A skutočne väčšina vodičov Uber šoféruje menej ako 10-15 hodín do týždňa a viac ako 68 % vodičov skončí s vozením do 6 mesiacov. Toto je pridaná hodnota Uberu. Toto nebolo možné v minulosti, pred príchodom zdieľanej ekonomiky. Kto neverí, môže sa skúsiť pristaviť v meste autom pri nejakej slečne a spýtať sa jej, či nepotrebuje niekam odviesť. S tým že mate voľných pár minút a chcete si privyrobiť. V lepšom prípade si neprivyrobíte, v horšom budete vysvetľovať váš návrh polícii. Na druhej strane taxikárske aplikácie ako Hopin vyžadujú od svojich vodičov taxikárske licencie, ktorých získanie a splnenie všetkých podmienok trvá mesiace a stojí stovky eur.

Táto flexibilita zdieľanej ekonomiky následne umožňuje, že ponuka vodičov Uber je ľahko „nafukovacia“. Odvoz ľudia v meste potrebujú hlavne v určitých časoch a miestach. Napr. piatok večer do a z centra mesta. Fulltimoví taxikári nedokážu z princípu pokryť tieto špičky. Keby ich malo byť dosť, aby ich pokryli, tak by to zároveň znamenalo, že ich počas týždňa, keď nie je toľko zákaziek, bude zbytočne veľa a nemali by koho voziť. 

A rovnaká logika platí aj naopak – ak má byť taxikárov tak akurát počas týždňa, tak to z princípu znamená, že ich bude málo počas špičiek. Tento problém rieši „nafukovací“ Uber, ktorý dokáže nielen veľmi ľahko získavať nových vodičov, ale veľmi ľahko presvedčiť zaregistrovaných vodičov, že je čas nastúpiť do auta. Robí tak cez tzv. surge pricing – teda dynamické prispôsobovanie ceny ponuke a dopytu. 

Efektivitu dynamickej cenotvorby sa nešťastnou náhodou podarilo otestovať na nový rok 2014 v New Yorku, keď vinou technických problémov prestala fungovať na 26 minút. Vznikol tak „prirodzený experiment“, ktorý umožnil ekonómom sa pozrieť na to, čo sa stane s ponukou a dopytom, keď zamrzne cena. Pred technickým problémom bola miera plnenia požiadaviek na jazdu od zákazníkov 100 percent. Každý zákazník sa dostal tam, kam potreboval. 

Keď sa však algoritmus pokazil a cena prestala reagovať, klesla táto miera pod 25 %. Zákazníci v New Yorku tak na chvíľu zažili socializmus a s ním spojené čakanie v radoch. Podobne toto dynamické oceňovanie funguje, aj keď začne pršať. V New York City vtedy vzrastie počet jázd cez Uber o 25 percent, pričom počet jázd taxíkov len o 4 %. Nikomu sa nechce ísť do roboty, keď je vonku škaredé počasie. Iba ak by vám niekto priplatil o desiatky percent vyššiu mzdu, ako to vie robiť Uber.

každý môže byť taxikár 

Taxikári majú smolu v tom, že ich prácu môžu odrazu robiť ľudia vo voľnom čase bez toho, aby sa stali taxikármi. Dôchodca, ktorý ráno nemôže spať; nezamestnaný, ktorý ešte nenašiel prácu, ktorá by mu vyhovovala; mamička na materskej, ktorá si chce vyvetrať hlavu; učiteľ, ktorý si potrebuje privyrobiť; podnikateľ, ktorý potrebuje pokryť ťažký rozbeh podnikania. 

Títo všetci vďaka platformám robia vo voľnom čase prácu, ktorú predtým robili taxikári na plný úväzok. A sú ochotní ju robiť za menej peňazí, lebo majú už utopené náklady vo vlastnom aute a len si privyrábajú (potrebujú pokryť hraničné namiesto priemerných nákladov). Takéto niečo sa už v minulosti stalo niekoľkým povolaniam.

Nie je to, samozrejme, nič príjemné – ani ja by som sa nechcel ráno zobudiť s tým, že vznikla appka, vďaka ktorej môže hocikto po večeroch mudrovať o ekonómii. Aj keď taká platforma už existuje, volá sa krčma (kaviareň) a ľudí nespája internet, ale pivo (káva). 

Ale vážne, naposledy sa také niečo ako taxikárom stalo pisateľom encyklopédií. Ich dôležitú prácu nahradili milióny ľudí, ktorí začali spisovať vo svojom voľnom čase a úplne zdarma najväčšiu encyklopédiu na svete – Wikipédiu. 

Tá ma dnes viac ako 44 mil. strán. Porovnajte si to s najznámejšou encyklopédiou Britannica, ktorej 15. vydanie má „len“ 32 tis. strán. Autori encyklopédií majú to šťastie, že ich práca nemusí prechádzať testom spotrebiteľskej ochoty platiť. Ich mzdy sú často vyplácané z verejných rozpočtov a dopyt po ich práci je generovaný úradníkmi a politikmi. To však pravdepodobne nebude osud taxikárov.

Rovnaké argumenty a protiargumenty ako v prípade Uberu platia aj pre Airbnb. Airbnb umožňuje aktivovať nevyužívané zdroje: prázdna izba, byt, chatka, či dom. Vo väčšine prípadov sa tak deje len na „čiastočný úväzok“ – poskytovatelia cez Airbnb majú v priemere takmer dvakrát nižšiu mieru obsadenosti ich nehnuteľnosti počas roka, ako napr. hotely. 

A rovnako Airbnb predstavuje „nafukovaciu“ ponuku (dokonca sa táto platforma na začiatku volala Airbed and Breakfast – „nafukovačka a raňajky“). Airbnb pomáha ubytovať ľudí pri rôznych udalostiach, ako sú konferencie, koncerty alebo olympijské hry, keď rapídne v nejakej oblasti narastie dopyt po ubytovaní. Ešte donedávna slúžili ako táto „nafukovacia“ ponuka pre prístavné mesta veľké výletné lode, ktoré mohli v priebehu pár dni zvýšiť kapacitu ubytovania v meste o desaťtisíce lôžok. 

Dialo sa tak napr. počas olympijských hier v Barcelone (1992) alebo v Aténach (2004) či počas The Super Bowlu XXXIX v Jacksonville (Florida). Avšak už počas dvoch posledných letných olympijských hier v Londýne (2012) a v Rio (2016) to bola platforma Airbnb, ktorá zabezpečila nafúknutie ponuky ubytovania. V Riu bol Airbnb dokonca už oficiálny partner olympijských hier.

Text je úryvkom z pripravovanej knihy Pokrok bez povolenia: Ako zdieľaná ekonomika, crowdfunding a kryptomeny zmenili svet. Viac o knihe sa dozviete a podporiť jej vydanie môžete v prebiehajúcej kampani na Startlab.sk

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite