Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Grécka tragédia sa skončila. Nateraz

.filip Minich .ekonomika

V pondelok o polnoci Grécko po 8 rokoch opustí euroval. Dôvodov na oslavy je však málo.

Grécka tragédia sa skončila. Nateraz Ilustračná foto/Daniel Ochoa de Olza/AP Photo/SITA Keď sa pozrieme na základné údaje, v Grécku to nevyzerá ružovo, ale beznádej postupne mizne.

gréci sú oveľa chudobnejší ako pred krízou a obrovské dlhy budú splácať ešte dve generácie. Žiaden iný vyspelý štát nezažil od druhej svetovej vojny taký veľký prepad životnej úrovne. Pozitívom však je, že už prestali na dennom poriadku riešiť, či ich štát nezbankrotuje. 

Keď som prišiel ako novinár prvýkrát do Atén, označil som ich za najhoršie a najškaredšie hlavné mesto v Európe. Dnes si hovorím, že neprávom. No v čase, keď vrcholila grécka kríza, vo mne tento dojem neprebila ani Akropola, ani tradičné uličky v štvrti Plaka. Chudoba, mizéria, opustené obchody, skrachované kaviarne, rozpadnuté domy, bezdomovci, nakromani, úplne všade grafity a zamračení a neustále sťažujúci sa ľudia. „Všetci v mojej rodine sú bez práce, žijeme z babkinho dôchodku, aj ten neustále znižujú,“ hovoril mi vtedy vysokoškolsky vzdelaný marketér. 

„V Grécku sa už 8 rokov vôbec nič nestavia, musel som zatvoriť firmu,“ sťažoval sa stavebný inžinier Yiannis. V rovnakom duchu to bolo aj na vidieku. V malej rybárskej dedinke na polostrove Pelion, kam chodievajú dovolenkovať najmä Gréci, som počúval desiatky príbehov o tom, ako nikde nie je robota, ako majú v tavernách prázdno, ako museli radikálne znížiť ceny a ako sa z toho nedá vyžiť. „Mám tu umývať riady za 300 eur? Aká je to perspektíva? Nechám tu rodinu a odchádzam robiť do Nemecka,“ hovorila mi Marry, absolventka fakulty medzinárodných vzťahov. Rovnako ako ona, odišli z Grécka od vypuknutia krízy stovky tisíc mladých a vzdelaných ľudí. 

Gréci na vlastnej koži zažili to, na čo sú, žiaľ, zvyknutí mnohí Slováci. Problém však je, že Gréci na to zvyknutí neboli a celé sa to na nich zosypalo naraz. Desaťročia žili v systéme, ktorý im dával blahobyt a politici im pritom zabudli povedať, že naň štát nemá a raz tú megapárty bude musieť niekto zaplatiť. 

8 rokov mizérie

Šetriť a prekopať fungovanie krajiny donútila Grékov až hrozba bankrotu v roku 2010. Odvtedy sa krajina podpísala pod tri záchranné programy, počas ktorých šlo do Grécka vo forme výhodných pôžičiek s nízkym úrokom takmer 300 miliárd eur. Drvivú časť z týchto peňazí poskytli štáty eurozóny vrátane Slovenska. Gréci za to sľúbili, že budú zásadne šetriť a reformovať. Striedajúce sa grécke vlády 12-krát zvýšili rôzne dane, 11-krát znížili dôchodky, zoškrtali väčšinu sociálnych dávok. Štátna správa zažila masívne prepúšťanie a krajina musela sprivatizovať časť majetku, okrem iného, prístav Piraeus či štátne železnice. Najťažšie bolo určite leto v roku 2015, keď boli v Grécku zatvorené banky.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite