Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Najvzrušujúcejšia kauza v ekonómii: Kauza majáky a nové dôkazy

.róbert Chovanculiak .ekonomika

Máločo vzrušuje (mikro)ekonómov viac ako debata o majákoch. Tie boli dlho obľúbeným príkladom verejného statku, ktorý musí poskytovať štát.

Najvzrušujúcejšia kauza v ekonómii: Kauza majáky a nové dôkazy pixabay.com

predstava obchodníka so svetlom z majákov vyzerá smiešne. Predstavte si, akoby priplával ku každej lodi v blízkosti a požadoval od nej poplatok, lebo inak vypne svetlo. Na svetle z majákov sa príliš nedá zarobiť a podnikatelia nezvyknú robiť niečo, na čom sa nedá zarobiť. Študent ekonómie sa tak dočítal v prakticky každej učebnici, že bez štátu by majáky neboli. Výnimkou nebola ani najslávnejšia učebnica Paula Samuelsona. 

darilo sa im aj bez štátu

Tento mém si žil svojím životom až do roku 1974. Vtedy sa Ronald Coase rozhodol postaviť z kresla a pozrieť sa, ako to bolo naozaj (aj keď to pravdepodobne znamenalo len sadnúť si do ďalšieho kresla vo veľkej londýnskej knižnici). No a tam objavil neuveriteľnú vec – veľká časť majákov postavená v Anglicku do začiatku 19. storočia bola súkromná. Postavili ich, prevádzkovali a financovali súkromní podnikatelia s cieľom dosiahnuť zisk. A celé to navyše fungovalo pomerne efektívne, až do zoštátnenia v prvej polovici 19. storočia. 

Ako podnikatelia dokázali tento zázrak? Jednoducho: financovanie majákov spojili s poplatkami za zakotvenie v prístave. Ono samotný účel majákov je navigovať loď nebezpečnými vodami v blízkosti brehu, keď sa blíži do prístavu. Služby poskytovania majákov a prístavov sú tak komplementy. Jeden bez druhého funguje len ťažko. A zároveň poplatku za prístav sa nedá vyhnúť – na rozdiel od majákov. Stačilo tieto dve služby zviazať a bolo po probléme. Mohli sa začať prepisovať učebnice. Aj keď nezačali. Paul Samuleson nové poznatky nereflektoval a aj v ďalších vydaniach svojej učebnice používal príklad majákov ako verejného statku.

v jednej posteli s kráľom

A možno urobil dobre. V roku 1993 sa totižto objavil nový článok, ktorý sa pozrel ešte trochu podrobnejšie, ako to bolo s tými majákmi v Anglicku.  A objavil nepekné veci. Súkromní poskytovatelia majákov spali v jednej posteli s kráľom a jeho agentúrami. Áno, Coase mal pravdu, že veľa majákov postavili súkromníci, ale formu, akou to robili, by sme dnes skôr nazvali projektmi verejno-súkromného partnerstva.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite