Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zaujíma niekoho slovenské lítium?

.denisa Gdovinová .ekonomika

Doteraz nezaujímavý prvok sa v priebehu posledných rokov stal novodobým benzínom či ropou budúcnosti. Lítium je kľúčovým prvkom v batériách elektrických áut, ktorých produkcia narastá. Máme ho aj my na Slovensku?

Zaujíma niekoho slovenské lítium? PETR DAVID JOSEK/AP/SITA Otto Janout, spoluzakladateľ firmy Geomet, ukazuje na rudu s obsahom lítia v bani pri dedine Cínovec. V českých Krušných horách sa nachádzajú najväčšie zásoby lítia v Európe.

keď Elon Musk vyhlásil, že začína pracovať na vyvíjaní tých najlepších elektromobilov, ani ostatné automobilky nechceli prespať revolúciu. Dopyt po bezemisnej preprave, zákazy dieselových áut a bláznivé vízie milionárov tak upriamujú pozornosť sveta na novú strategickú surovinu. Veď len do batérie pre Model S Muskovej elektro Tesly ide 45 kilogramov lítia. Ak elektromobily prerazia, svet bude tejto suroviny potrebovať veľmi veľa. 

Aj keď najväčšími producentmi sú krajiny ako Čile či Argentína, lítiový ošiaľ pred nedávnymi parlamentnými voľbami pobláznil aj susedné Česko. V českých Krušných horách, pod vrchom Cínovec, znovuobjavili geológovia vyše päť miliónov ton kremičitanu lítneho. Česi teraz dúfajú, že dopyt po lítiu im prinesie miliardy korún. Nie je to však stávka na istotu, aj lítium môže byť len ďalšia bublina. Ale predsa, ak má Česko také hojné zásoby, je možné, že ich má aj Slovensko? 

má Slovensko lítium? 

Má. Ale pravdupovediac, jeho zásoby sú minimálne. Článok by mohol pokojne skončiť aj tu, keby neexistovalo toľko fascinujúcich dôvodov, prečo sú vlastne naše zásoby lítia malé. A prečo sa doteraz nikto nezaoberal detailným preskúmaním všetkých ložísk lítia. Geológovia totiž pripomínajú, že zásoby, o ktorých vieme, nemusia byť konečné. Väčšinu informácií o lítiu totiž máme zo starých vrtov, ktoré sa od päťdesiatych rokov robili primárne pre prieskum zásob cínu. Niekoľko kilometrov hlboké vrty tak geológom pomohli zmapovať aj okolité horniny, ktoré sa pri cíne často vyskytujú. Jeden taký vrt zo 70. rokov je aj v Dlhej doline pri Gemerskej Polome blízko Rožňavy. Práve tam, v hĺbke tristo metrov pod povrchom, sú čiastočky lítia primiešané v sľude zvanej zinwaldit. O tejto hornine sme minulý rok veľa počúvali z českých správ. V rovnakej sľude sú v Krušných horách ukryté obrovské zásoby lítia. 

Výskumu slovenského lítia sa ešte v roku 2005 venoval Igor Petrík z Ústavu vied o zemi SAV. V rukách práve drží horninu, ofukuje z nej prach a nakláňa ju zo strany na stranu. „Vidíte, ako sa leskne? To sú čiastočky lítnej sľudy, zinwalditu, v lítnom granite,” vysvetľuje. Lítium sa vyskytuje v rôznych formách. Kým u nás a v Česku je lítium súčasťou sľúd, čiže silikátových minerálov skrytých v horninách hlboko v zemi, tie najväčšie ložiská v krajinách ako Čile či Argentína sú prístupné viac na povrchu. Tam už tvrdé horniny s lítiom zvetrali, zviezli sa vodným tokom, usadili sa a v morských sedimentoch ako karbonáty. Aj keď v týchto usadeninách nie je veľa lítia, nespornou výhodou je pomerne nenáročný proces, akým ho možno z usadenín získať. Inak je to pri našich tvrdých horninách. Kto ich už raz z veľkej hĺbky vyťaží, musí z horniny separovať zdroj lítia (sľudu), zohriať na vysokú teplotu, kým sa nerozloží, a potom ju premeniť na rozpustnú formu (karbonát), s ktorou sa obchoduje. Je preto jasné, že v prípade veľkého dopytu po lítiu sa bude najprv siahať po tých dostupnejších karbonátových zlúčeninách.

„Keď nám Česi doteraz závideli naše vysoké a mladé hory, dnes sa môžu tešiť aspoň z lítiovej odmeny.“

Keď sa Petrík v rozprávaní vracia k slovenskému lítiu, otvára online geologickú mapu Slovenska. Na nej ukazuje, ako sa Slovensko delí na tri tektonické jednotky – tatrikum, veporikum a gemerikum. Tatrikum na severe, veporikum viac v strede Slovenska, a naň nasunuté gemerikum, ktoré je pomenované podľa župy Gemer na juhovýchode Slovenska. „Kým zložením sú si tatrikum a veporikum podobné, gemerikum je ako z inej planéty. V Gemeri hneď začínajú ložiská hornín, preto je to známy banský región, ktorý poznáme ako Spišsko-gemerské rudohorie. S kolegami chodievame do Rožňavy, odtiaľ prejdeme do Čučmy a potom len nachádzame: tu urán, tu prvky vzácnych zemín, tu zase mangán. Kde zakopnete, tam niečo je,” hovorí Igor Petrík. 

Na Slovensku máme doteraz tri známe výskyty lítia a tie sa nachádzajú práve v oblasti rudonosného Gemera. Dve lokality granitu s obsahom lítia možno nájsť v oblasti Suroveckého potoka a Dlhej doliny blízko Rožňavy, pričom sľudy z oboch lokalít sú si veľmi podobné. Podľa Petríka by mohli naznačovať, že kdesi v hĺbke sú tieto lítne granity prepojené. Tretie nálezisko je pri neďalekej dedine Hnilec, v oblasti, ktorá sa už dotýka južného okraja Spišského regiónu. Tam lítium objavili pri podobnom vrte zameranom na hľadanie cínu, ako aj v Dlhej doline. 

Čo vlastne taký vrt dokáže geológom odhaliť? Napríklad, že pre vznik koncentrácií lítia v našej zemi nastali vhodné podmienky kedysi na konci prvohôr, teda v období asi pred 350 až 270 miliónmi rokov. A Petrík žartuje, že to je pre geológov „skoro akoby to bolo dnes”. V tomto období do starších hornín začala zospodu stúpať roztavená granitová magma. Roztavená ľahšia magma unikala viac k povrchu zeme, ako keď kysličník uhličitý uniká na povrch v sóde. Magma so sebou priniesla aj zinwaldit s obsahom lítia. 

Podobný zinwaldit, aký možno nájsť v Česku, je však v gemerských končinách viac roztrúsený.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite