sedemnásteho mája 2010 si Laszlo Hanyecz objednal donášku dvoch pízz, na ktoré nikdy nezabudne. Za jedlo totiž nezaplatil v dolároch, ale v bitcoinoch, toho času neznámej kryptomene. Bol to prvý zaznamenaný nákup tovaru v bitcoinoch a Laszlo naň minul celú usporenú sumu digitálnych peňazí. Desaťtisíc bitcoinov za dve krabice talianskej špeciality.
Odvtedy zaznamenal bitcoin voči tradičným menám výrazný nárast. Taký, že pri dnešnom kurze by Laszla jeho večera stála približne sto miliónov eur. A práve tento raketový nárast bitcoinu k nemu prilákal aj širšie masy. Veď banky ponúkajú na vkladoch čoraz smiešnejšie úroky a žiadnou istotou nie je ani zlato či euro. A tak sa investičnou príležitosťou stala mena, ktorá vlastne ani nie je menou.
Bitcoin vznikol v roku 2009, v časoch finančnej krízy a hnevu voči zlyhaniam tradičného bankovníctva. Dodnes nie je jasné, kto sa skrýva za menom jeho autora Satoshiho Nakamota. Mnohí v ňom vidia Elona Muska, iní austrálskeho podnikateľa Craiga Wrighta, ktorý sa k bitcoinu najskôr aj priznal, no neskôr všetky hodnoverné dôkazy stiahol. Podozrenie dlhý čas padalo aj na sedemdesiatročného menovca Satoshiho Nakamota z Los Angeles.
Pre bitcoin, rovnako ako pre viac ako tisícku podobných kryptomien, je typické toto: Snaha odlíšiť sa od tradičného systému bankovníctva a fungovať bez nutnej dôvery v systém. Akákoľvek transakcia pri klasických peniazoch, ktoré nosíme v peňaženkách, stojí na dôvere. Je pravda, že peniaze sú kryté, ale nie zlatom. Dnes nemožno prísť do banky a za dvadsaťeurovú bankovku si vypýtať pol gramu vzácneho kovu. Napriek tomu dôverujeme centrálnej banke, že za peniaze, ktoré vlastníme, si kedykoľvek môžeme kúpiť tovary rôznej hodnoty. Dôverujeme, že ich denominovaná hodnota sa príliš nezmení. Dôverujeme komerčným bankám, že sprostredkujú naše prevody a dôverujeme im aj v tom, že čestne zaznamenajú všetky takéto operácie. Dokonca samy banky sa od svojich počiatkov snažia túto dôveru v klientoch umocňovať. Najvyššie budovy v centrách miest plné mramoru boli vždy dôkazom bohatstva bánk a jasným signálom toho, že o kredibilitu danej inštitúcie sa netreba obávať. Bohatá banka predsa vždy bude mať dostatok prostriedkov na vyplatenie svojich klientov. Bitcoin však od začiatku svojej existencie stavia na tom, že takúto dôveru nepotrebuje. Paradoxne však dnes existuje len málo aktív, do ktorých možno investovať a ktoré by boli zahalené väčším tajomstvom. A tajomstvá vzbudzujú aj nedôveru.
V prípade bitcoinu môže byť príčinou nedôvery napríklad technická komplikovanosť celého systému. Nové bitcoiny, ktorých celkové množstvo je zatiaľ limitované počtom dvadsaťjeden miliónov, sa získavajú takzvaným ťažením. Ide o pomalý a náročný proces výpočtu komplikovaného algoritmu. No ani ten neodrádza nových a nových ľudí, ktorí sa v posledných mesiacoch stali fanúšikmi a často aj majiteľmi bitcoinu. Ich motivácie sa dajú rozdeliť do troch skupín. A tieto skupiny pekne dotvárajú obraz o tom, čím bitcoin skutočne je a čím sa jedného dňa možno stane.
bitcoin ako investícia?
Dnes sa zdá, že väčšina majiteľov kryptomeny drží toto aktívum z rezervných alebo priamo špekulatívnych motívov. Je pravdepodobné, že títo ľudia ho pri náznaku poklesu ceny predajú. Mohlo by tak dôjsť k prasknutiu bubliny podobnej tulipánovým cibuľkám zo sedemnásteho storočia či prepadu cien nehnuteľností v Spojených štátoch. Takáto bublina pritom nehovorí nič o samotnom bitcoine. Ide len o stav na trhu, keď súčasná hodnota jednoducho nezodpovedá skutočnej. Nemohol by bitcoin na konci roka vyskočiť, povedzme, na tridsaťtisíc eur? Dnes by sa nikto neodvážil tvrdiť, že je to nemožné. No našli by sme len málo ľudí, ktorí by si zároveň trúfli vysvetliť, prečo sa tak stalo. Práve v tom spočíva najväčší otáznik investovania do kryptomeny. Zatiaľ čo nákupom dlhopisov alebo akcií kalkulujeme s vývojom reálnych premenných, akými sú ekonomiky či firmy, pri bitcoine je skutočná hodnota neznáma. Ešte aj nestále zlato sa v porovnaní s bitcoinom zdá bezpečnejšia stratégia investovania.
„Dnes väčšina majiteľov drží toto aktívum z rezervných alebo priamo špekulatívnych motívov.“
Keď sa pozrieme na návratnosť investícií do reálnejších a využiteľnejších technológií, ťažko nájdeme niečo porovnateľné. Napríklad hodnota akcie Alphabet Inc., materská spoločnosť Googlu, ktorá zamestnáva pravdepodobne najlepšie mozgy dneška a má obrovské prostriedky na výskum, sa za posledný rok zvýšila približne zo sedemsto eur na tisíc. Za rovnaké obdobie bitcoin zvýšil svoju hodnotu z osemsto eur na viac ako jedenásťtisíc. Len počas pár dní písania tohto článku sa hodnota bitcoinu najprv prepadla z približne jedenásťtisíc dolárov na necelých osemtisíc a po pár hodinách stúpla na necelých 10 000. Investícia do bitcoinu tak môže mať rôzne prívlastky, no opatrná určite nie je.
Slováci sa učia investovať len pomaly. Takmer päťdesiatročná história spoločného vlastníctva podporovala len málo foriem tradičného súkromného investovania. Nefunkčnosť slovenskej burzy, nedôvera k cenným papierom a kombinácia nízkych úrokových mier vytvárajú ideálne prostredie pre nesprávne investičné rozhodnutia. Pritom naša skúsenosť s pyramídovými nebankovkami, ako boli Drukos či BMG Invest, by nám mala byť dostatočnou výstrahou, aby sme svoje úspory vložili do prvého raketovo rastúceho aktíva, o ktorom sa dopočujeme. Jazda v bitcoine síce trvá už zopár rokov a je zväčša rýchla, no náraz môže byť o to silnejší. Najmä, keď neexistujú takmer žiadne záruky, prečo by k nemu nemalo dôjsť.
bitcoin ako mena?
Bitcoin ako investícia je skôr pre hazardérov, ktorí chcú roztočiť ruletu, alebo pre ľudí, ktorí sú hlboko presvedčení, že bitcoinu bude patriť budúcnosť. A ľudí s touto špecifickou vierou je zo dňa na deň viac. Tí najväčší priaznivci kryptomien tvrdia, že bitcoin je nástroj nového finančného systému, ktorý rozloží ten starý. Inými slovami: veria tomu, že budúcnosť nebude patriť doláru či euru, ktoré už dávno nie sú kryté zlatom a sú ovplyvňované politikmi i pravidlami centrálnych bánk, ale bude patriť akýmsi súkromným menám. Napríklad bitcoinu. Naplnia teda kryptomeny to, čo vyplýva už z ich názvu a budeme nimi jedného dňa platiť? Len ťažko.
Hlavným dôvodom je pevne určený spomínaný strop dvadsaťjeden miliónov. Nikdy bitcoinov nebude v obehu viac, dokážu sa len deliť na menšie kúsky. Podobné pravidlo o strope meny v obehu je v trhovej ekonomike úplne nefunkčné. Dopyt po peniazoch je nestály a ich zásoba sa mu musí prispôsobovať. Nedostatok peňazí v obehu by znamenal pri nemenných cenách a mzdách pokles reálneho produktu ekonomiky. Otázne je aj to, ako by sa bitcoin ako mena vyrovnal so svojou súčasnou nestálosťou. Ak by bol bitcoin aj ako mena rovnako nestály, legendárny Laszlo by asi radšej hladoval, než si kúpil osudové dve krabice pizze.
Pri tempe rastu, aké bitcoin zaznamenal, by ho len málo ľudí reálne míňalo na čokoľvek, možno s výnimkou základných potravín. Už o deň či dva predsa môže byť cena tovarov v prepočte na eurá omnoho nižšia. Bez spotreby by nebola produkcia a bez produkcie mzdy. V ekonomickej teórii pre takýto jav existuje označenie deflačná špirála. V nej sa spotreba, produkcia a ekonomika ako taká prepadá hlbšie a hlbšie, až skolabuje celý ekonomický systém. Alebo si predstavme kryptomenové pôžičky. Dnes si požičiate tri bitcoiny. Koľko ich vrátite o rok? Ako sa dohodnúť na úrokovej miere? Na obranu kryptomeny treba priznať, že ak by sa raz skutočne bitcoin stal používanou menou, jeho výkyvy by sa asi značne znížili. Dopyt po bitcoine by nebol len čisto špekulačný a nestálosť meny by stabilizoval dopyt po bitcoine ako platidle. Paradoxne, tieto problémy spojené s použitím najpopulárnejšej kryptomeny ako oficiálneho platidla majú dnes už existujúce riešenie. Vyžadovali by si len trochu regulácie a určitý centrálny orgán, ktorý by garantoval ich hodnotu. Prakticky štandardné opatrenia tradičnej menovej politiky, ktoré sa vyvíjajú a vylepšujú už od začiatku dvadsiateho storočia. Tie by však išli úplne proti filozofii kryptomien a snom kryptonadšencov.
FRED R. CONRAD/NEW YORK TIMES/PROFIMEDIA25. august 2014 New York, USA: Peter Donald vkladá hotovosť do prvého bitcoinového automatu v Manhattane. Na účet mu namiesto dolárov pribudnú bitcoiny.
Jedna z logických protiotázok potom znie, ako je možné, že pribúda obchodov, ktoré bitcoin prijímajú. Jednoducho. S bitcoinom často ani neprídu do kontaktu. Na Slovensku priblížila bitcoin masovej populácii spoločnosť Alza, ktorá prevádzkuje veľký internetový obchod. Ešte minulý rok Alza začala akceptovať bitcoin vo svojom e-shope a v bratislavskom showroome umiestnila automat na túto kryptomenu. Ako to vlastne v Alze funguje? „Zmena je uskutočňovaná medzi poskytovateľom platobnej brány a zákazníkom. Alza účtuje v korunách a od poskytovateľa brány dostáva opäť koruny – s bitcoinmi tak nepríde vôbec do styku,“ opisuje platbu v kryptomene Patricie Šedivá, PR manažérka českého internetového predajcu Alza.
Už v najbližších týždňoch dokonca plánuje Alza aj zavedenie ďalších kryptomien. K dnešnému dňu podľa slov jej PR manažérky eviduje tisíce bitcoinových objednávok, najčastejšie vraj ľudia kupujú komponenty na ťaženie kryptomien, hardvérové peňaženky, no aj väčšie množstvo luxusnej elektroniky. Ťažko sa však ubrániť dojmu, že ide skôr o imidžovú záležitosť – prísť s niečím ako prvý a rozšíriť ponuku platobných kanálov. Tak ako obchody prijímajú platbu rôznymi kreditnými či debetnými kartami, tie najpokrokovejšie prijímajú aj platbu bitcoinom. O novej mene však v takomto prípade môže byť reč len ťažko. Na to by sme v nej mali byť schopní aj premýšľať. A to je ďalší bod, ktorý bitcoin pre svoje limity asi nikdy nesplní.
„Bitcoin, ako ho poznáme, pravdepodobne na platenie nebude vhodný nikdy. Síce taký bol pôvodný zámer, no vývojári sa dnes skôr upínajú na škálovateľnosť nad samotným blockchainom,“ potvrdzuje neschopnosť bitcoinu ako meny Daniel Houška zo spoločnosti BitcoinPay, ktorá rôznym e-shopom (vrátane Alzy) poskytuje platobné brány na platbu bitcoinom. O tom, čo je to ten blockchain, ktorý vychvaľujú aj miernejší kryptofanúšikovia, ešte reč bude. Podstatné je, že aj druhé možné využitie bitcoinov je aj podľa ľudí z odboru skôr utópiou. Bitcoin teda nie je ani ideálna investícia, ani vhodná budúca mena. Tak čo potom?
bitcoin ako systém?
V tomto bode sa dostáva do hry o pár riadkov vyššie spomínaný blockchain. Ten vzniká popri tom, ako sa súkromné počítače prihlasujú do systému v snahe vyťažiť si svoje bohatstvo (bitcoiny či iné kryptomeny) a popri tom sa automaticky stávajú nositeľmi všetkých informácii o transakciách, pohyboch a histórii kryptomeny. Ťažbári sa teda podieľajú na tvorbe takzvaného blockchainu, podľa všetkého jedinej skutočnej hodnoty kryptomeny. „Samotný bitcoin je len motiváciou, aby bola takáto databáza kopírovaná po celom svete na mnohých a mnohých počítačoch. Tento fakt jej dáva určité unikátne vlastnosti. Umožňuje vieru v aktivitu druhého, bez nutnosti potvrdenia aktivity treťou stranou. A to je extrémne dôležitá vec, vďaka ktorej má bitcoin šialené množstvo využití. Bitcoin, alebo hocktorý iný kryptosystém, vytvára dôveru medzi stranami, ktoré sa nepoznajú,“ opisuje svoje nadšenie z takejto využiteľnosti kryptomien riaditeľ Nadácia F. A. Hayeka Matúš Pošvanc. Sám seba vníma ako človeka, ktorý je kdesi v strede medzi dvoma tábormi – kryptonadšencami a zarytými skeptikmi. O blockchaine rozpráva s takmer bezvýhradným nadšením.
O čom je teda vlastne reč? Zjednodušene: Každá transakcia kryptomeny sa zapisuje do spoločného súboru (akejsi excelovskej tabuľky). Tá je pravidelne aktualizovaná a zdieľaná medzi všetkými počítačmi, ktoré sú zapojené do systému (tzv. „ťažiarmi“). Autoritou, ktorá potvrdzuje každú jednu transakciu, sú tak teoreticky všetci. Nie jedna banka, nie jedna dôveryhodná tretia strana, ale tisíce a tisíce počítačov. „Ten systém garantuje, že to, čo je v ňom zapísané, je v princípe stopercentná pravda. Ak by sa ho náhodou niekto snažil nabúrať, systém, ako suma daných počítačov, nepravý záznam odmietne,“ hovorí Pošvanc. Po prvýkrát v histórii ľudstva vraj akoby vznikla tretia strana na overovanie dôveryhodnosti avšak s decentralizovanými vlastnosťami. Teda nie obchodník, banka alebo štát, ale navzájom sa kontrolujúce milióny riadkov kódu a ich odtlačkov, ktoré je vďaka ich kvantite takmer nemožné sfalšovať (hacknúť).
MARK PETERSON/REDUX/PROFIMEDIA19. február 2015 Argentína: Brenda Fernandez obchoduje s kryptomenami po celom svete. Nefungujúce banky a kolísavá mena robia z Argentíny jedno z ideálnych miest pre bitcoin.
V niečom blockchain ako možná revolučná vec dáva zmysel. Zvýšený počet a decentralizácia „kontrolórov“ možno nie je úplná hlúposť a je využiteľná aj v dnešnom systéme všade tam, kde existujú náklady spojené s potvrdením a zistením dôveryhodnej informácie. Podľa Matúša Pošvanca sa v blockchaine skrýva oveľa širší potenciál. „Čo ma fascinuje najviac, to je, že pomocou kryptosystémov viete teoreticky vytvárať nové slobodné meny a riadiť cez ne celý priemyselný proces. Internet vecí, teda prepojenie zariadení s internetom, dnes rieši jeden zásadný problém – aby robot urobil to, čo má. Na to potrebuje dostať správnu informáciu. Tú vám vie zaručiť práve využitie nejakého kryptosystému. A na rovnakom princípe môžu vznikať aj nezávislé meny. Kryptoprostredie vám umožňuje vstúpiť na trh bankovej činnosti bez toho, aby ste si pýtali licenciu,“ opisuje Matúš Pošvanc ideálnu kryptobudúcnosť a dodáva: „Ak chcete obraz, čo tá technológia môže teoreticky dokázať, vhodným príkladom je napríklad internet. Aj to bola jednoduchá vec, ktorú využívame tisícimi možnostťami.“
kde teda leží jeho hodnota?
Blockchain by skutočne mohol byť zaujímavou technológiou. Ale je ťažké vysvetliť iba touto jedinou inováciou tempá rastu, aké bitcoin dosahuje. Navyše, aplikácia blockchainu v podobe akéhosi decentralizovaného systému bez nutnosti spoločného riadenia je zatiaľ v praxi veľmi opatrná. Aby mohol kryptosystém riadiť výrobný proces, museli by byť jeho súčasti plne automatizované a prepojené. Od autonómnych strojov až po kamery sledujúce každý jeden potrebný parameter. Teda stále tak trochu sci-fi budúcnosť, ktorá jedného dňa prísť môže, no je podmienená veľkým množstvom premenných. Vrátane tej hlavnej – dopustia ľudia, aby za nich rozhodovali autonómne systémy a počítače? Dopustí to štát, ktorý by sa tým vzdal jednej zo svojich hlavných funkcií? A nie je to celé tak trochu od reality odtrhnutý koncept kryptonadšencov, ktorí neberú do úvahy ľudský faktor? Prirodzenú tendenciu radšej sa dohodnúť s nedokonalým človekom než s bezchybným riadkom kódu?
V tomto bode bude možno najlepšie sa na chvíľu zastaviť. Je až zarážajúce, aký veľký je rozptyl medzi tým, o čom sa v súvislosti s bitcoinom dookola hovorí a tým, čím vlastne táto kryptomena je alebo bude. V médiách sa dookola rieši hlavne kurz bitcoinu, jeho výkyvy, hodnota pre investorov či jeho potenciál nahradiť raz klasické meny. A pritom sa bitcoin zrejme nevyberie ani jednou z týchto ciest. Jeho skutočná hodnota je totiž zrejme iba v otáznej technológii blockchainu.