„Keď chcete, aby ľudia robili správne veci, uľahčite im to.“ Aj takto môže znieť najjednoduchšia definícia nudge. V našich končinách by sme mohli hovoriť o poštuchnutí, preklade, s ktorým by bol spokojný aj Julo Satinský. Človek sa tradične v ekonomickej teórii definuje ako Homo Economicus, človek dokonale racionálny. Asi len málokoho vrátane samotných ekonómov však prekvapí, že omylnosť nám je prirodzená. Nedávne poznania psychológa Daniel Kahnemana a populárnych behaviorálnych ekonómov Dana Arielyho a čerstvého nobelistu Richarda Thalera ukázali, že naša iracionálnosť nie je náhodná. Naopak, má systematický charakter. „Nie sme len iracionálni, my sme predvídateľne iracionálni,“ napísali Thaler a Sunstain v knihe Nudge z roku 2009. Robíme omyly znovu a znovu a rovnakým spôsobom. „Viac než Homo Economicus, človeka racionálneho, pripomíname Homera Simpsona,“ napísali autori knihy.
Paradoxne, predvídateľnosť našich omylov sa stala základom na to, aby sme mohli byť poštuchnutí k optimálnemu rozhodnutiu. Nudge sa začal relatívne nevinnými pokusmi. Schody pripomínajúce klavír, ktoré motivovali ľudí obchádzať eskalátor. Vlastnoručný podpis na začiatku formulára, ktorý viedol k zodpovednosti pri vypĺňaní zvyšných údajov. Zasielanie listov daňovým úradom o tom, že naši susedia platia každoročne dane načas. Zmena preddefinovaného rozhodnutia o vstupe do starobného poistenia či darovaní orgánov po smrti sa stali notorickými príkladmi, kam až vieme ľudí poštuchnúť. A to všetko len na základe systematickej chybovosti človeka.
Knihy o behaviorálnej ekonómii dnes nájdeme takmer v každej domácnosti. Kahnemanovo Myslenie rýchle a pomalé je zdravovedou vo svojej oblasti, a to i napriek svojej nie najľahšej čitateľnosti. Literatúra behaviorálnych ekonómov si našla milióny laických čitateľov a fanúšikov. Po celom svete začali, za aktívneho príspevku Richarda Thalera, vznikať takzvané Nudge Units. Jednotky behavioralistov a stratégov snažiace sa do verejného rozhodovania a administratívy zakomponúvať štuchance. Na Slovensku sme zatiaľ vďační za relatívne nezávislé a odborne vnímané analytické jednotky typu Útvaru hodnoty za peniaze. S istotou však môžeme povedať, že ďalším krokom modernej verejnej správy je práve behaviorálna jednotka.
Napriek absencii oficiálneho útvaru, ktorý by participoval na tvorbe regulácií, určité pokusy o poštuchávanie na Slovensku existujú. Jedným z takých je spolupráca Ligy proti rakovine a Mateja Šuchu. Jednoduchou úpravou SMS správy vyzývajúcej na darovanie finančných prostriedkov podľa vlastných slov docielil nárast v celkovej vyzbieranej sume o viac ako päťdesiat percent.
nudge for good
Nudge sa stal populárnym pre svoju jednoduchosť a eleganciu. Je nástrojom, ktorý to „zlé“ v nás – našu omylnosť, využíva v náš prospech, alebo dokonca v prospech spoločnosti. Stavia nás tak veľmi šikovne do roly racionálne sa rozhodujúceho jedinca, a to bez nášho pričinenia. Asi nebude náhoda, že čím elegantnejšie a jednoduchšie sú takéto nástroje, tým skôr príde diskusia o ich etickosti a miere možného zneužitia. Sám Thaler hovorí, že vždy, keď podpisuje svoju knihu, k venovaniu dopíše „Nudge for good“, alebo jednoducho štuchajte k dobru. Autor zdôrazňuje tri princípy, ktoré určujú, či je poštuchnutie nastavené správne. Prvým je jeho transparentnosť, druhým je jednouché odstránenie zavedeného poštuchnutia. Tým posledným je jednoznačné nastavenie štuchancov tak, aby viedli k zvyšovaniu blahobytu a nikdy nie naopak. Je jednoduché zadefinovať takéto odporúčania už takpovediac v príbalovom letáku. Ich dodržiavanie je však na konkrétnom strojcovi.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.