čo znamená byť Američan alebo Francúz? Kto do tejto definície spadá a kto nie? Je „naša“ kultúra v ohrození cudzincami či vykorenenými globálnymi elitami? Takéto otázky si kladieme v čase, keď sa hospodárstvo vinou pomalého rastu zdá hrou s nulovým súčtom a isté časti obyvateľstva majú dojem, že sú z rastúcej prosperity akosi vylúčené.
„Väčšina z tých, ktorí podľahli zvodom populizmu, neašpiruje na to byť Billom Gatesom či Elonom Muskom – chce len slušný plat a aké-také istoty.“
Je pravda, že Západ už zažil podstatne dynamickejšie časy. Ani v úspešných škandinávskych ekonomikách či v Rakúsku sa reálne príjmy ešte úplne nespamätali z krízy roku 2008. V Spojených štátoch, kde bolo hospodárske oživenie silnejšie, zasa bezprecedentné počty ľudí opúšťajú pracovnú silu a úmrtnosť nižšie vzdelaných od začiatku tisícročia rastie. Všeobecnejšie – sanácia bankového sektora v Amerika, záchrana Grécka či životné náklady v najbohatších mestách sveta prispievajú k dojmu, že ekonomická hra je nastavená v prospech úzkej elity a v neprospech „obyčajného človeka“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.