po prvom naliatí sa šampanské v pohári vzpína, vybehne až po kraj a šumí ako divé. Druhé doliatie ho vždy upokojí a po slávnostnom štrngnutí sa v našich ústach zhurta pustí do svojej delikátnej práce. Jemne nás pošteklí na jazyku, oprská bublinkami podnebie, tým nepozornejším možno trošku stúpne do nosa. Kamarátsky nás popichá na podnebí a po prehltnutí nechá na jazyku a v nose príjemnú a osviežujúcu hroznovú vôňu. Kto by nepodľahol čaru tohto nápoja, ktorý okolo seba zhromažďuje celý zástup legiend?
angličan či Francúz?
Celosvetovo rešpektovaný názov pre toto šumivé víno si uzurpovali Francúzi. Presnejšie vinári z oblasti Champagne. Ktorékoľvek iné víno, vyrobené mimo tejto oblasti, sa už nemôže nazývať šampanským. Napriek tomu, že používa tú istú metódu druhotného kvasenia vo fľaši. A tak Nemci a my takéto víno nazývame Sekt, Španieli Cava, Taliani Spumante, Asti (pri muškáte) či Prosecco (pri odrode Glera). Dokonca aj francúzski vinári mimo oblasti Champagne musia svoje šumivé vína nazývať radšej Crémant. Nemôžu dokonca ani na vinetu napísať, že ide o šampanskú metódu výroby, maximálne tak spomenúť akúsi metódu tradičnú. Pritom spôsob výroby šampanského nevymysleli a nezdokonalili Francúzi, ale istý Angličan Christopher Merret, ktorý metódu spustenia druhotného kvasenia vo fľaši pridaním repného cukru predstavil Kráľovskej spoločnosti o šesť rokov skôr, ako do dominikánskeho opátstva v Hautvillers prikvitol slávny Dom Pierre Perignon, údajný vynálezca a otec tohto slávneho nápoja.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.