Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slováci o zdraví len hovoria

.elena Akácsová .ekonomika .rozhovor

Zachrániť život je jednoduché, oveľa jednoduchšie, ako sme sa to kedysi učili. O tom, ako sa dnes dáva prvá pomoc, kde sa dá naučiť, ale aj o urgentnej medicíne a záchranároch sme sa rozprávali s Viliamom Dobiášom, novým prezidentom Slovenského Červeného kríža.

kedysi sme sa v škole povinne učili dávať prvú pomoc. Zapamätala som si len hnusnú pachuť gumy tej dýchacej figuríny  a tuším niečo o žilách, tepnách a  „škrtidle“.  Bolo to komplikované až hrôza, a medzitým sa vraj všeličo pomenilo.

Prvá pomoc nie je žiadna veda, ale napriek tomu v pozadí beží vedecký výskum. Približne každých päť rokov sa zosumarizujú výskumy a nové poznatky. Ak sa na nich zhodnú odborníci, môžu sa uviesť do praxe, ale musia spĺňať niekoľko podmienok: 1. musí to byť lepšie ako to predchádzajúce. 2: zároveň to musí byť jednoduchšie a ľahšie na zapamätanie.

no veď toto! Kde mám teda dať to škrtidlo pri tepenom krvácaní?

Nikam. Kedysi sa najprv trištvrte hodiny rozprávalo o tom, ako rozpoznať tepené, žilové a vlásočnicové krvácanie, podľa toho sa škrtidlo malo dávať raz nad ranu, inokedy pod ranu. Človek sa snažil natĺcť si to do hlavy. Po týždni videl krvácanie a začal rozmýšľať: tmavočervená krv, svetločervená? Nad ranu, pod ranu? Radšej, ako urobiť chybu, neurobil nič a ušiel preč. Dnes vieme, že tepna aj žila sú blízko vedľa seba, takže väčšinou ide o zmiešané krvácanie, rozlišovať je nezmysel. Uvažovať treba inak. Tam, kde to krváca, v rane, tam je nejaká diera a tú treba upchať, jednoducho ju zatlačiť rukou, ako keď strieka záhradná hadica. Uzavriem, zatlačím a krvácanie je zastavené. Keď nemám autolekárničku a tlakový obväz, držím to stlačené a čakám na záchranku.

už neplatí ani ticho, teplo, tekutiny? Ako má laik podať prvú pomoc?

V prvom rade musím zistiť, či je človek pri vedomí a  dýcha. Zakričím, haló, čo sa vám stalo?! Ak zareaguje, opýtam sa, ako mu môžem pomôcť, čo ho bolí a poskytnem pomoc podľa toho. Neodpovedá? Tak ním zatrasiem. Ak nereaguje, mám prvú laickú diagnózu: je v bezvedomí. V tom prípade zisťujem prítomnosť dýchania, dám hlavu do záklonu, aby som spriechodnil dýchacie cesty. Počúvam, cítim a pozerám, či dýcha. Keď dýcha, otočím ho do stabilizovanej polohy na boku, aby sa nezadusil zvratkami. Keď nedýcha, začínam oživovanie, stláčanie hrudníka a vdychmi.

to je všetko? 

Všetko ostatné je odvodené od toho. Netreba na to žiadnu teóriu. Stačí vám to ukázať. Ak to po mne zopakujete, už si to zapamätáte. Môžete na to x-krát pozerať v telke, na obrázkoch, počúvať teórie, zapamätáte si to len deň-dva-tri, ale keď si to vyskúšate, navzájom na kurze zaviažete ranu, znehybníte zlomeninu, tak si to zapamätáte rok-dva-tri aj dlhšie..

ste odborným garantom projektu Krajina záchrancov, ktorý sa snaží naučiť Slovákov dávať prvú pomoc. Ako ste sa k nemu dostali?

Na začiatku mala dcéra mojich priateľov na lyžovačke v Rakúsku úraz. Hneď prvá lyžiarka pri nej zastavila a podala prvú pomoc. Uvedomila si vtedy, že sama by na jej mieste vôbec nevedela, čo robiť. Po návrate domov ma oslovila, či by som pre ňu neurobil kurz. Samozrejme, bez všetkého, vyškolím ťa aj sólo, ale skús zohnať viac ľudí, nech už to stojí za to.

 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite