umelá inteligencia sa v priebehu posledných rokov stala bežnou súčasťou firemnej praxe. Právny rámec, ktorý má jej používanie regulovať, sa však stále dotvára a priamo sa mení aj to, kedy firmám vzniknú konkrétne povinnosti a kedy nesie zodpovednosť za chybu spôsobenú umelou inteligenciou. Pre biznis to znamená, že otázka právnych rizík spojených s AI už nie je teoretická, ale týka sa termínov, pokút a súdnych sporov, ktoré sa reálne približujú.
Európska únia má v súčasnosti v platnosti dva kľúčové právne nástroje, ktoré sa tejto témy priamo dotýkajú. Prvým je nariadenie o umelej inteligencii, známe ako AI Act, ktorého harmonogram sa výrazne zmenil. Druhým je revidovaná smernica o zodpovednosti za chybné výrobky, ktorá po prvýkrát výslovne zaraďuje medzi výrobky aj softvér a umelú inteligenciu. Od decembra tohto roka sa bude vzťahovať na takto definované výrobky uvedené na trh.
Rozsah, v akom sa tieto zmeny firiem dotknú, naznačuje aj to, ako rozšírené je dnes používanie umelej inteligencie vo firemnom prostredí. Výročný index umelej inteligencie Stanfordského inštitútu pre umelú inteligenciu zameranú na človeka, zverejnený v apríli 2026, uvádza, že 88 percent organizácií v predchádzajúcom roku pravidelne využívalo umelú inteligenciu aspoň v jednej oblasti svojho fungovania. Práve táto miera rozšírenia je dôvodom, prečo zmeny v nariadení o umelej inteligencii a v zodpovednosti za výrobky nie sú okrajovou témou len pre technologické firmy, ale týkajú sa prakticky celého firemného sektora.
zákon o umelej inteligencii mení termíny
Nariadenie o umelej inteligencii nadobúda účinnosť postupne. Zákaz neprípustných praktík a povinnosť zabezpečiť gramotnosť zamestnancov v oblasti umelej inteligencie platia už od začiatku minulého roka. Povinnosti pre poskytovateľov modelov umelej inteligencie na všeobecné účely platia od vlaňajšieho augusta. Transparentnostné povinnosti, teda napríklad informovanie používateľa, že komunikuje s chatbotom, alebo označovanie obsahu vytvoreného umelou inteligenciou, platia od augusta tohto roka.
Pôvodne mali od augusta platiť aj prísne povinnosti pre takzvané vysokorizikové systémy umelej inteligencie, teda systémy používané napríklad pri nábore zamestnancov, hodnotení úverov, vzdelávaní či biometrii. Európska komisia však navrhla balík s názvom Digital Omnibus, ktorý tento termín posunul. Digital Omnibus formálne nadobudol účinnosť na konci júla tohto roka.
Podľa tohto balíka sa povinnosti pre samostatné vysokorizikové systémy posúvajú z pôvodného augusta na december 2027. Povinnosti pre umelú inteligenciu zabudovanú do regulovaných produktov, napríklad do zdravotníckych pomôcok alebo strojov, sa posúvajú na august 2028. Termín pre vysokorizikové systémy používané orgánmi verejnej moci, teda august 2030, zostáva nezmenený. Dôležité je, že posun sa netýka transparentnostných povinností ani právomocí Úradu pre umelú inteligenciu, ktoré zostávajú v platnosti od augusta tohto roka.
Firmy, ktoré v tejto oblasti podnikajú, by si zároveň mali uvedomiť, že maximálne pokuty za najzávažnejšie porušenia nariadenia o umelej inteligencii dosahujú 35 miliónov eur alebo sedem percent celosvetového ročného obratu firmy, podľa toho, ktorá suma je vyššia. Táto horná hranica prevyšuje aj maximálne pokuty, aké môžu firmám hroziť podľa všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov.
Nariadenie o umelej inteligencii sa síce uplatňuje priamo bez potreby vnútroštátneho zákona, členské štáty však musia určiť vlastné orgány dohľadu. Na Slovensku má túto úlohu plniť ministerstvo investícií, ktoré má byť všeobecným orgánom dohľadu nad trhom aj jednotným kontaktným miestom voči Európskej únii. Vláda príslušný návrh zákona o organizácii štátnej správy v oblasti umelej inteligencie schválila. Súčasťou návrhu je aj zriadenie regulačného experimentálneho prostredia, takzvaného sandboxu, v ktorom by firmy mohli vyvíjať a testovať systémy umelej inteligencie pod dohľadom štátu.
nová zodpovednosť za softvér a AI
Súbežne s nariadením o umelej inteligencii sa mení aj všeobecný rámec zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Revidovaná smernica o zodpovednosti za chybné výrobky nahrádza doterajšiu úpravu z roku 1985. Členské štáty ju musia do svojich právnych poriadkov prebrať do decembra 2026, odkedy sa bude vzťahovať na všetky výrobky uvedené na trh alebo do prevádzky po tomto dátume.
Zásadnou zmenou je to, že smernica po prvýkrát výslovne zaraďuje medzi výrobky aj softvér, vrátane umelej inteligencie, bez ohľadu na spôsob jeho dodania, teda či ide o softvér uložený v zariadení, cloudové riešenie, alebo službu poskytovanú na diaľku. Smernica zároveň ruší možnosť členských štátov stanoviť hornú hranicu celkovej náhrady škody, čo bolo doteraz možné.
Pre firmy, ktoré softvér alebo systémy umelej inteligencie vyvíjajú alebo uvádzajú na trh, je podstatná aj zmena v dokazovaní. Súd môže v konaní uložiť žalovanej strane povinnosť sprístupniť relevantné dôkazy. Pri nesplnení tejto povinnosti alebo pri mimoriadnej technickej zložitosti dokazovania, typickej práve pre takzvané čierne skrinky umelej inteligencie, sa za zákonom stanovených podmienok môže predpokladať vadnosť výrobku v prospech poškodeného.
firmy nie sú pripravené
Napriek blížiacim sa termínom ukazujú dostupné prieskumy, že veľká časť firiem na nové povinnosti nie je pripravená. Podľa Správy o pripravenosti na nariadenie o umelej inteligencii spoločnosti Vision Compliance z apríla 2026 neurobilo 78 percent hodnotených firiem zmysluplné kroky smerom k súladu s nariadením. Až 83 percent firiem nemalo vytvorený ani základný prehľad o tom, aké systémy umelej inteligencie vôbec používajú alebo nasadzujú, čo im znemožňuje určiť, do ktorej rizikovej kategórie podľa nariadenia tieto systémy spadajú.
Rovnaká analýza zistila, že 74 percent firiem nemalo určenú osobu ani útvar zodpovedný za súlad s nariadením o umelej inteligencii. Až 61 percent firiem nemalo zavedený proces na tvorbu technickej dokumentácie, ktorú si vysokorizikové systémy umelej inteligencie vyžadujú. Firmy, ktoré už mali zavedené procesy na zabezpečenie súladu s všeobecným nariadením o ochrane osobných údajov, boli podľa analýzy na požiadavky nariadenia o umelej inteligencii pripravené lepšie, najmä v oblastiach správy údajov a posudzovania vplyvu. Samotné nariadenie o umelej inteligencii však prináša aj úplne nové požiadavky, napríklad postupy posudzovania zhody, s ktorými doterajšie tímy pre súlad doteraz nepracovali.
Podobný obraz potvrdzuje aj prieskum spoločnosti Gartner medzi vedúcimi pracovníkmi zodpovednými za riadenie umelej inteligencie vo firmách z roku 2026. Len 34 percent organizácií malo podľa tohto prieskumu jasne definovanú štruktúru a politiky riadenia umelej inteligencie, pričom aj tieto firmy priznali, že vlastné pravidlá dodržiavajú len čiastočne. Ďalších 22 percent firiem sa podľa prieskumu spolieha len na základné alebo náhodne vznikajúce pravidlá. Iba sedem percent firiem Gartner zaradil medzi skutočných lídrov v zodpovednom používaní umelej inteligencie.
Kombinácia meniacich sa termínov nariadenia o umelej inteligencii, novej zodpovednosti za softvér podľa smernice o chybných výrobkoch a nízkej pripravenosti firiem vytvára prostredie, v ktorom sa právne riziko spojené s umelou inteligenciou v krátkom čase výrazne zvyšuje. Rovnako aktuálna zostáva aj súvislosť s ochranou osobných údajov. Firmy, ktoré čakajú na definitívne odsunuté termíny, tak môžu v skutočnosti čeliť povinnostiam, ktoré už v inej podobe platia dnes. Čo najskôr by mali začať základnými krokmi od inventarizácie používaných systémov až po určenie toho, kto má byť za súlad s predpismi vo firme zodpovedný.