finančné trhy pôsobia navonok pokojne, akciové indexy rastú a výkyvy zostávajú obmedzené. Podľa Európskej centrálnej banky sa však pod týmto povrchom hromadia zraniteľnosti, ktoré majú priamy dosah na to, za akých podmienok si firmy v najbližšom období budú môcť požičiavať a investovať. Koncentrácia rizika na vrchole trhov, rastúci tlak na dlhopisové trhy a presun časti firiem k menej transparentným zdrojom financovania menia prostredie, v ktorom sa dnes rozhoduje o firemných investíciách.

Tieto zmeny sa netýkajú len veľkých korporácií prítomných na burzách. Dotýkajú sa aj malých a stredných podnikov, ktoré síce na verejných akciových trhoch nepôsobia, no ich náklady na úver, dostupnosť rizikového kapitálu aj ochota bánk požičiavať sú s vývojom na týchto trhoch úzko prepojené.

Podľa Správy o finančnej stabilite Európskej centrálnej banky z mája 2026 sa trhová koncentrácia okolo hŕstky veľkých amerických technologických firiem naďalej prehlbuje a prepojenosť medzi nimi rastie. Ocenenia na trhoch zostávajú podľa správy natiahnuté, čo zvyšuje riziko ich náhlej a prudkej korekcie. Predchádzajúca správa z novembra 2025 pritom upozorňovala, že koncentrácia na akciových trhoch dosiahla nové maximá práve vďaka siedmim dominantným americkým technologickým spoločnostiam.

riziko sústredené v hŕstke firiem

Centrálna banka vo svojej májovej správe upozorňuje, že veľká časť akciovej expozície smeruje práve k americkým firmám, najmä tým naviazaným na umelú inteligenciu, ktorých ocenenie úzko závisí od toho, či pozitívny naratív okolo tejto technológie pretrvá. Ak by došlo k sklamaniu alebo narušeniu vývoja umelej inteligencie, mohlo by sa to podľa správy stať zdrojom napätia na celých segmentoch trhu.

Osobitnú pozornosť venuje správa aj nebankovým finančným inštitúciám, teda investičným a hedžovým fondom. Časť z nich drží zvýšenú finančnú aj syntetickú páku, čo môže pri náraste volatility prehĺbiť riziko finančnej nákazy a vystaviť tieto subjekty problémom s likviditou v dôsledku dodatočných výziev na zloženie zábezpeky. Keďže tieto inštitúcie sú čoraz významnejším zdrojom firemného financovania popri bankách, prípadné problémy s ich likviditou by sa mohli premietnuť aj do ich ochoty financovať firmy.

Zraniteľnosť eurozóny voči týmto rizikám je o to väčšia, že nebankový finančný sektor eurozóny drží značnú časť svojich aktív práve v dolárových investíciách s vysokým ocenením. Taká koncentrácia vystavuje tieto inštitúcie nielen riziku prepadu cien akcií, ale aj kurzovému riziku, ak by súčasne oslabil americký dolár. Prípadné straty z takejto dvojitej expozície by sa mohli premietnuť aj do schopnosti týchto inštitúcií poskytovať firmám kapitál za priaznivých podmienok.

dlhopisový trh pod tlakom

Podľa májovej správy čelia dlhopisové trhy vo vyspelých ekonomikách rastúcemu tlaku z dôvodu rastúcich výnosov, fiškálnych zraniteľností a globálnych vedľajších efektov, pričom výnosy štátnych dlhopisov od predchádzajúceho vydania správy vzrástli naprieč celou výnosovou krivkou. Firemné súvahy sú síce podľa správy vo všeobecnosti solídne, no rastúce obavy o udržateľnosť verejného dlhu viedli k tomu, že sa úverové riziko na firemných a štátnych dlhopisových trhoch začalo približovať.

Štrukturálne fiškálne zraniteľnosti a zmeny v zložení investorskej základne môžu podľa centrálnej banky zosilniť riziko náhleho prehodnotenia cien na trhu štátnych dlhopisov, s možným prenosom aj na firemné dlhopisové trhy. Dynamiku na trhu štátnych dlhopisov menia aj globálne hedžové fondy, ktoré v ňom zvyšujú svoju prítomnosť. Takýto vývoj by sa podľa správy mohol preniesť aj na podmienky financovania firiem a posilniť nepriaznivú väzbu medzi štátmi, finančnými trhmi a reálnou ekonomikou.

Dôležitým signálom je podľa centrálnej banky aj to, že najrizikovejší emitenti sa už mohli čiastočne obrátiť na financovanie zo súkromných úverových trhov namiesto emisie firemných dlhopisov. Rizikové prirážky firemných dlhopisov pritom zostávajú celosvetovo stlačené, takže ich oceňovanie je zraniteľné voči nezvyčajne vysokej miere geopolitickej a politickej neistoty. Nízke prirážky za týchto okolností nemusia byť trvalé, a teda sa môžu v krátkom čase zmeniť aj náklady, za ktoré firmy dokážu na dlhopisovom trhu získať kapitál.

súkromné úvery a rastúce bankroty

Centrálna banka sa vo svojej analýze venuje aj prepojeniu medzi umelou inteligenciou a súkromnými úverovými trhmi. Podľa trhových odhadov, ktoré správa cituje, by až tridsať percent z odhadovaných 3 biliónov dolárov potrebných na budúcu výstavbu dátových centier pre umelú inteligenciu mohlo pochádzať práve zo súkromných úverových trhov. Samotný americký trh súkromných úverov pritom ku koncu roka 2024 dosahoval objem približne 1,4 bilióna dolárov, teda 4,7 percenta amerického hrubého domáceho produktu.

Centrálna banka síce uvádza, že súkromné úvery samy osebe v súčasnosti nepredstavujú systémové riziko pre eurozónu, upozorňuje však na nedostatok dát, ktorý plné posúdenie rizika sťažuje, a na jeho neprehľadnosť, mieru koncentrácie a potenciál prenosu rizika do ďalších častí finančného systému, ktoré podľa nej zostávajú dôvodom na obavy.

Samostatná analýza sa v rámci májového vydania správy venuje aj priamemu stavu firemných úverov v eurozóne. Počet firemných bankrotov v eurozóne podľa tejto analýzy v poslednom období rástol, celková kvalita firemných úverových portfólií bánk však zostala napriek tomu vcelku stabilná. Táto odolnosť bankových portfólií je dôležitá najmä preto, že zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa rastúce bankroty mali v krátkodobom horizonte premietnuť do plošného sprísnenia podmienok bankových úverov pre zvyšok firemného sektora.

náklady financovania firiem rastú

Najaktuálnejšie dostupné dáta Európskej centrálnej banky, zverejnené v jej hospodárskom bulletine zo septembra 2026, ukazujú, že sa tento tlak už premieta aj do reálnych nákladov, za ktoré si firmy v eurozóne požičiavajú. Celkové náklady financovania nefinančných podnikov, teda kombinovaná cena bankových úverov, dlhového financovania na trhu a vlastného kapitálu, dosiahli v júli 2026 úroveň 6,5 percenta, čo bol druhý mesiac rastu po sebe. Hlavnou príčinou rastu boli podľa centrálnej banky vyššie náklady na vlastný kapitál a na dlhové financovanie na trhu.

Rástli aj úrokové sadzby bankových úverov pre firmy, zatiaľ čo sadzby pre domácnosti zostali stabilné. Náklady bankového financovania nefinančných podnikov stúpli na 3,8 percenta v júni aj júli 2026, z 3,6 percenta v máji. Tento vývoj potvrdzuje, že zvýšené napätie, ktoré centrálna banka opisuje vo svojej správe o finančnej stabilite, sa už prejavuje aj v konkrétnych číslach, s ktorými dnes firmy pri plánovaní investícií musia počítať.

rizikový kapitál sa sústreďuje do AI

Obraz zúženejšieho prístupu k financovaniu pre časť firiem potvrdzuje aj správa Financovanie malých a stredných podnikov a podnikateľov 2026, ktorú každoročne pripravuje OECD na základe dát z takmer päťdesiatich krajín. Nové úverovanie malých a stredných podnikov sa v roku 2024 síce začalo zotavovať, keď medziročne vzrástlo o 5,7 percenta, celkový objem nových úverov však zostal stále o 4 percentá nižší než v roku 2022 a celkový stav pôžičiek malým a stredným podnikom správa označuje za dlhodobo stagnujúci. Náklady na financovanie v porovnaní s obdobím pred pandémiou zostávajú zvýšené, pričom malé a stredné podniky mali v tridsiatich štyroch z tridsiatich deviatich sledovaných krajín úrokové sadzby vyššie než v období pred pandémiou.

Rizikový kapitál sa podľa OECD síce zotavuje výraznejšie než iné formy alternatívneho financovania, no je sústredený najmä do obmedzeného počtu veľkých transakcií v oblasti umelej inteligencie. Firmy mimo tohto sektora tak majú k rizikovému kapitálu sťažený prístup, zatiaľ čo alternatívne nástroje, ako faktoring alebo lízing, si podľa správy vedú zmiešane a vo väčšine krajín zostávajú utlmené.

Práve v tomto kontexte podľa OECD naberá na význame fintechové financovanie, teda financovanie prostredníctvom digitálnych subjektov, ktoré ponúkajú alebo sprostredkúvajú finančné služby online, keďže čoraz viac fintechových firiem uvádza malé a stredné podniky ako svojich hlavných zákazníkov.

Obraz, ktorý z dát Európskej centrálnej banky a OECD spoločne vystupuje, je konzistentný. Celkové náklady financovania firiem v eurozóne rastú. Rizikový kapitál aj priaznivejšie formy financovania sa sústreďujú do úzkeho okruhu veľkých hráčov naviazaných na umelú inteligenciu, zatiaľ čo zvyšok firemného sektora sa pri financovaní svojich investícií musí spoliehať na drahšie bankové úvery, dlhopisy citlivejšie na zmeny nálady na trhu alebo na menej transparentné súkromné úverové trhy.