štát dal na infraštruktúru pre nový závod Volvo pri Košiciach približne 550 miliónov eur a ďalších 150 miliónov na súvisiace náklady. Automobilka investovala 1,2 miliardy, v septembri spustila prvú zmenu a zamestnáva tisíc ľudí. Sériová výroba sa začne v roku 2027. Pre východ Slovenska je to investícia desaťročia.
Je to však aj vrchol modelu, ktorý Slovensku slúžil tridsať rokov. Stačilo priviesť veľkého zahraničného výrobcu, pripraviť mu pozemok a cesty, dať stimul a ponúknuť šikovných a relatívne lacných ľudí. Tento model z krajiny urobil najväčšieho výrobcu áut na obyvateľa na svete a teraz podľa všetkého narazil na strop.
bohatnutie sa zastavilo
Pred desiatimi rokmi dosahovalo Slovensko podľa Eurostatu takmer 80 percent priemeru EÚ v hrubom domácom produkte na obyvateľa v paritnej kúpnej sile. Vlani to bolo 75 percent. Za desaťročie sme sa teda priemeru únie nepriblížili, ale vzdialili. Podobne vyzerajú mzdy. Bezdetný zamestnanec s priemernou mzdou si v roku 2024 odniesol v čistom, prepočítané na kúpnu silu, menej ako polovicu toho, čo jeho rakúsky kolega. Maďari, Česi aj Poliaci na tom boli lepšie. Slovenská práca už ale nie je lacná. Hodina v priemysle stojí firmy viac ako v Poľsku a rozdiel sa zmenšuje len preto, že Poliaci zdražujú rýchlejšie.
Ekonómovia majú pre takúto situáciu pojem pasca stredného príjmu. Krajina zbohatne na tom, že vie lacnejšie vyrábať podľa cudzích plánov. Keď mzdy vzrastú, lacná montáž odchádza ďalej, no na vývoj, dizajn značky či softvér ekonomika ešte nemá ľudí, firmy ani kapitál. Uviazne uprostred ako príliš drahá, aby konkurovala cenou, a príliš málo inovatívna, aby konkurovala niečím iným.
z auta zostáva doma štvrtina
Ako hlboko v tejto pasci sme, ukazujú dáta OECD o pridanej hodnote v obchode. Takmer tri štvrtiny hodnoty slovenského exportu áut vznikli v roku 2022 v zahraničí, najviac spomedzi všetkých krajín, ktoré databáza sleduje. Inými slovami, z hodnoty auta, ktoré Slovensko vyvezie, vznikne doma len zhruba štvrtina. Zvyšok tvoria diely, materiály a služby dovezené zo zahraničia. V Česku aj v Poľsku zostáva doma takmer polovica. A podiel zahraničnej hodnoty od roku 2015 neklesal, ale rástol. Ani z tejto štvrtiny pritom všetko nezostane doma, časť tvoria zisky zahraničných vlastníkov. Podľa platobnej bilancie vlani na ziskoch, úrokoch a mzdách zo Slovenska odtieklo o 4,8 miliardy eur viac, než pritieklo. V pomere k výkonu ekonomiky je tento odtok takmer o polovicu väčší ako pred desiatimi rokmi.
Za celú ekonomiku je to podobné. Viac ako polovica hodnoty slovenského exportu vzniká inde, čo nás radí na druhé miesto za Luxemburskom. Automobilový priemysel pritom získava čoraz väčšiu váhu a podľa Zväzu automobilového priemyslu vlani tvoril vyše 40 percent exportu.
To, čo v montážnych halách chýba, je vidieť na výdavkoch na výskum a vývoj. V pomere k HDP na ne Slovensko dáva menej ako polovicu únijného priemeru a citeľne menej ako Česko. Najväčšia medzera je vo firmách. Nie je to preto, že by zahraničné koncerny nevyvíjali. Vyvíjajú, len v Nemecku, Švédsku či Kórei.
druhá vlna automatizácie stojí na dátach
Doteraz bola cesta z pasce teoretickou otázkou, umelá inteligencia z nej robí praktický test. Prvá vlna automatizácie prišla s automobilkami takmer sama, keď s novou karosárňou prišli aj desiatky zváracích robotov. V roku 2018 sme mali 165 robotov na desaťtisíc zamestnancov v priemysle, takmer o polovicu viac než európsky priemer. V roku 2024 ich bolo 210, kým priemer únie bol 231.
Druhá vlna je iná. Nestojí na ramenách, ale na dátach z kamier, ktoré kontrolujú kvalitu, algoritmov, ktoré predpovedajú poruchy, a systémov, ktoré plánujú výrobu a dodávky. Nenahrádza len ruky, ale aj rozhodovanie. A práve tá časť výroby sa na Slovensku robí najmenej. Umelú inteligenciu podľa Eurostatu vlani využívala takmer každá piata slovenská firma, približne ako vo zvyšku únie. Do výrobných procesov ju však podľa OECD nasadila menej ako tretina z nich, kým v Poľsku takmer dve tretiny a v Maďarsku viac ako tri štvrtiny. Slovenské firmy ju teda používajú najmä v kancelárii, nie na linke. A práve tam by podľa OECD mohla v najbližšom desaťročí zrýchliť rast produktivity práce až takmer o percentuálny bod ročne.
Čas nás pritom tlačí. Populácia starne a európsky trh s autami je slabý. Domáci subdodávatelia, ktorí by mali byť mostom medzi montážou a vlastným know-how, sú zväčša malé firmy bez dátových inžinierov a bez kapitálu na experimenty.
vymýšľame doma, rozhoduje sa inde
Najlepší slovenský príbeh z tejto oblasti je zároveň najvýrečnejší. Bratislavská firma Photoneo vyvinula 3D strojové videnie, vďaka ktorému roboty rozoznajú a uchopia diely nahádzané v prepravke. Je to presne technológia druhej vlny automatizácie. Na prelome rokov 2024 a 2025 firmu kúpil americký koncern Zebra Technologies. Slovensko dokázalo vytvoriť špičkovú technológiu, no o jej investíciách, vývoji a ziskoch sa odteraz rozhoduje v USA, rovnako ako sa o automobilkách, ktoré u nás vyrábajú, rozhoduje v ich materských firmách.
Štát problém pomenoval. Vízia pre umelú inteligenciu, ktorú ministerstvo informatizácie predstavilo v decembri 2025, zaraďuje medzi kľúčové opatrenia aj priemyselnú umelú inteligenciu a robotiku a otvorene píše, že mnohé firmy nemajú digitalizované procesy ani ľudí, ktorí rozumejú dátam.
Diagnóza je presná, slabšie je to s nástrojmi. Vízia neuvádza sumy ani merateľné ciele a financovanie skladá z eurofondov, súkromného a rizikového kapitálu a úverov, pretože štát počas konsolidácie veľa nedá. Národnú stratégiu ministerstvo ešte v júni len pripravovalo na pripomienkovanie. Digitálne projekty slovenských vlád pritom opakovane ukázali, že najväčším rizikom nie je zlá stratégia, ale to, že ju ďalšia vláda odloží do šuplíka.
úspech treba merať inak
Recept pritom nemusí byť dlhý. Verejná podpora investícií by sa mala viazať na merateľný domáci prínos, ako sú vývojové pracovné miesta, výdavky na výskum, spolupráca s univerzitami a domácimi dodávateľmi. A domáce technologické firmy potrebujú kapitál, ktorý im umožní rásť doma namiesto predaja. Ani jedno nestojí takú sumu ako infraštruktúra pre novú automobilku.
Ťažšie než peniaze bude zmeniť meradlo. Hospodárska politika sa na Slovensku tridsať rokov hodnotila počtom nových pracovných miest a prestrihnutých pások. Novú halu s tisíckou zamestnancov možno odfotiť, vývojové centrum s päťdesiatimi inžiniermi sotva. Práve takéto pracoviská však rozhodujú o tom, koľko z vyvezeného auta zostane doma. Hodnotu auta totiž neurčuje počet zmien na linke, ale to, kde sa auto navrhuje, kde vzniká softvér, ktorý ho riadi, a kde sa rozhoduje, čo sa bude vyrábať o päť rokov.
Závod pri Košiciach bude patriť k najmodernejším v Európe. O tom, čo sa v ňom bude vyrábať o desať rokov, sa však rozhodne v Göteborgu. Photoneo ukázalo, že technológiu druhej vlny vymyslieť vieme. Zatiaľ sa nám nepodarilo to podstatné, udržať takú firmu v domácich rukách. O tom, či Slovensko z pasce vyjde, preto nerozhodne ďalšia fabrika. Rozhodne to, či sa tu niekedy bude nielen vyrábať, ale aj rozhodovať.