republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) upozorňuje, že návrh rozpočtu na rok 2027 podľa nej neprináša stabilizáciu verejných financií. Hoci vláda v uplynulých troch rokoch prijala viacero konsolidačných balíkov, verejný deficit má podľa návrhu rozpočtu zostať na vysokej úrovni a verejný dlh má ďalej rásť. RÚZ preto tvrdí, že doterajšia konsolidácia sa vo veľkej miere opiera o zvyšovanie príjmov štátu, zatiaľ čo výraznejšie úspory na strane jeho výdavkov chýbajú.
V roku 2027 má verejná správa hospodáriť s príjmami približne 63,3 miliardy eur a výdavkami 70,8 miliardy eur. Rozdiel predstavuje približne 7,4 miliardy eur, čo zodpovedá 4,9 percenta HDP. Znamená to, že približne každé desiate euro verejných výdavkov nebude kryté príjmami a bude ho potrebné financovať ďalším zadlžením.
RÚZ porovnáva tento pomer s domácnosťou, ktorá má ročný príjem 30-tisíc eur, no hospodári tak, že minie približne 34-tisíc eur. Chýbajúce peniaze si musí požičať a pri opakovanom schodkovom hospodárení jej dlh spolu s úrokmi ďalej rastie. Zamestnávatelia upozorňujú, že podobný mechanizmus sa prejavuje aj vo verejných financiách, pričom starnutie populácie bude podľa nich vytvárať na výdavky ďalší tlak.
Vývoj verejného dlhu podľa RÚZ ukazuje, že napriek konsolidácii nedochádza k jeho stabilizácii. Na konci roka 2023 dosahoval verejný dlh približne 69 miliárd eur, respektíve 56 percent HDP. V roku 2027 má podľa návrhu rozpočtu dosiahnuť približne 100 miliárd eur, teda 66,3 percenta HDP. V prepočte na jedného obyvateľa by tak pripadalo približne 18 500 eur verejného dlhu, kým v roku 2023 to bolo približne 12 700 eur.
Samotný návrh rozpočtu zároveň počíta s pokračujúcim rastom zadlženia aj v ďalších rokoch. Podľa RÚZ má dlh dosiahnuť 68,4 percenta HDP v roku 2028 a 69,6 percenta v roku 2029. Bez ďalších konsolidačných opatrení počíta návrh rozpočtu v roku 2029 s dlhom na úrovni 71,8 percenta HDP.
S rastúcim dlhom rastú aj náklady na jeho obsluhu. Slovensko má podľa RÚZ v roku 2027 zaplatiť na úrokoch približne 2,72 miliardy eur, v roku 2028 už 3,19 miliardy a v roku 2029 približne 3,54 miliardy eur. V roku 2027 to predstavuje približne 7,5 milióna eur denne, pričom v roku 2029 by sa denný účet za úroky mal priblížiť k desiatim miliónom eur.
RÚZ zároveň upozorňuje na vývoj bežných výdavkov verejnej správy. Výdavky vlády na mzdy, medzispotrebu a sociálne dávky majú v roku 2027 medziročne vzrásť o približne 3,5 miliardy eur, teda o šesť percent. Sociálne transfery majú stúpnuť o približne miliardu na 28,6 miliardy eur. Rozpočet zároveň počíta so zachovaním plnohodnotného 13. dôchodku, na ktorý je na rok 2027 vyčlenených 916 miliónov eur.
Rastúci tlak vidí RÚZ aj v dôchodkovom systéme. Sociálna poisťovňa podľa analytického komentára únie nedokáže všetky svoje výdavky pokryť z poistného a v roku 2027 má zo štátneho rozpočtu dostať transfer vo výške dvoch miliárd eur. V roku 2028 má transfer dosiahnuť 2,25 miliardy a v roku 2029 už 2,75 miliardy eur. Výdavky dôchodkového poistenia majú podľa RÚZ do roku 2029 vzrásť oproti dnešnej úrovni približne o dve miliardy eur, teda o 15 percent.
Ďalšou položkou, na ktorú zamestnávatelia upozorňujú, sú personálne náklady verejného sektora. Rozpočet na rok 2027 počíta približne so 452 700 zamestnancami verejnej správy, čo je medziročný nárast približne o 2 500 ľudí. Osobné výdavky verejnej správy majú dosiahnuť približne 15,6 miliardy eur a medziročne vzrásť o 1,07 miliardy eur, respektíve o 7,4 percenta oproti plánu na rok 2026.
RÚZ preto odmieta ďalšie zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia ako hlavný nástroj ozdravovania verejných financií. Podľa zamestnávateľov vyššie dane, odvody a poplatky znižujú disponibilné príjmy domácností a zvyšujú náklady podnikateľov, čo môže oslabovať investície, tvorbu pracovných miest a konkurencieschopnosť ekonomiky.
Únia poukazuje aj na medzinárodné porovnanie konkurencieschopnosti. Podľa rebríčka IMD World Competitiveness Ranking 2026 sa Slovensko umiestnilo na 63. mieste zo 70 hodnotených ekonomík a posledné spomedzi krajín EÚ. Česko skončilo na 33. mieste, Poľsko na 41. a Maďarsko na 51. mieste. RÚZ zároveň uvádza, že Slovensko bolo v rokoch 2019 a 2023 na 53. priečke.
Podľa RÚZ preto nestačí zvyšovať príjmy verejného rozpočtu, ak zároveň pokračuje rast výdavkov a zadlženia. „Ak po troch rokoch konsolidácie máme vyšší dlh, vysoký deficit, rastúce výdavky štátu a chýbajúce prorastové opatrenia, problém už nie je v tom, že štát vyberá málo. Problém je v tom, ako hospodári s tým, čo vyberie,“ uvádzajú zamestnávatelia združení v RÚZ.
RÚZ tvrdí, že konsolidácia by mala byť spojená najmä s úsporami na strane výdavkov a s opatreniami podporujúcimi hospodársky rast. Únia identifikovala možné úspory vo verejných výdavkoch až vo výške 6,5 miliardy eur a vláde zároveň predložila viac ako 200 prorastových opatrení.
Medzi navrhované kroky zaraďuje audit a reorganizáciu verejných inštitúcií, využitie digitalizácie a moderných technológií, prehodnotenie počtu pracovných miest vo verejnom sektore, efektívnejšie verejné obstarávanie, predaj nepotrebného majetku či adresnejšie nastavenie sociálneho systému. RÚZ spomína aj komunálnu reformu, ktorá by podľa nej mohla znížiť náklady spojené s roztrieštenosťou samosprávy pri zachovaní kvality poskytovaných služieb.
Cieľom by podľa zamestnávateľov malo byť zníženie deficitu výrazne pod tri percentá HDP, zastavenie rastu verejného dlhu a jeho následné postupné znižovanie pod 60 percent HDP. RÚZ preto považuje návrh rozpočtu na rok 2027 za nedostatočný z pohľadu stabilizácie verejných financií, keďže podľa jej analýzy pokračuje rast deficitu, dlhu aj nákladov na jeho obsluhu.