opozičné strany po schválení návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027 vládu Roberta Fica ostro kritizujú. Spoločným menovateľom ich reakcií je najmä vysoký deficit, rastúci dlh a presvedčenie, že po troch konsolidačných balíkoch, ktoré zvýšili príjmy štátu od ľudí a podnikateľov, vláda neprináša dostatočné úspory ani opatrenia na podporu ekonomického rastu. Opozícia zároveň kritizuje pokračovanie transakčnej dane a upozorňuje, že časť nákladov dnešných rozhodnutí zostane na ďalšiu vládu a budúce generácie.
Hnutie Slovensko označilo schválený rozpočet za ďalšie zadlžovanie krajiny. Podpredseda hnutia Július Jakab tvrdí, že vláda pripravuje najväčšie zadlženie Slovenska v histórii krajiny a odmieta tvrdenie ministra financií Ladislava Kamenického, že súčasná vláda hospodári lepšie ako predchádzajúca vláda Igora Matoviča. Podľa Jakaba čistý dlh za vlády Matoviča predstavoval 52 miliárd eur, zatiaľ čo v budúcom roku má byť takmer 90 miliárd eur. „Vláda Roberta Fica sľubovala lacnejšie potraviny, energie, aj ceny pohonných látok. Nič z toho neprišlo,“ uviedol Jakab. Podľa neho bude mať ďalšia vláda veľmi náročnú úlohu dostať verejné financie opäť do poriadku.
Podpredseda Hnutia Slovensko Michal Šipoš označil rozpočet za „absolútny výsmech občanom“. Kritizoval najmä ceny pohonných látok a tvrdí, že vláda nepomáha ľuďom napriek tomu, že v iných krajinách sa pri vysokých cenách palív znižujú spotrebné dane. Zároveň vláde vyčíta obchádzanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Podľa Šipoša by mal štát smerovať k vyrovnanému rozpočtu, namiesto toho podľa neho vláda vytvára priestor na veľké štátne kontrakty a kšefty.
Predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka označil rozpočet za „podvod na občanoch“. Tvrdí, že vláda počas troch konsolidačných balíkov zvýšila zaťaženie ľudí a podnikateľov približne o sedem miliárd eur, no výsledkom podľa neho nie je zníženie deficitu ani dlhu. Kritizuje tiež absenciu úsporných opatrení na strane štátu.
„Táto vláda nevie vôbec šetriť, nie sú v návrhu žiadne opatrenia na úspory na strane vlády,“ povedal Šimečka. Zároveň jej vyčíta, že podnikateľom sľubovala zrušenie transakčnej dane, ktorá má podľa schváleného rozpočtového plánu zostať zachovaná aj v roku 2027 a zrušiť sa až od roku 2028. Podpredseda PS Michal Truban zároveň upozornil na možnú podporu zrušenia transakčnej dane aj v samotnom parlamente. „Je veľa poslancov v parlamente, ktorí chcú transakčnú daň zrušiť. Aj z radov koalície,“ uviedol. Či za jej zrušenie zahlasujú, sa podľa neho ukáže na aktuálnej schôdzi. PS zároveň avizuje ďalší právny krok. Ak parlament rozpočet schváli, strana chce podľa Šimečku podať návrh na Ústavný súd SR.
Ostrú kritiku pridala aj strana Za ľudí. Jej predsedníčka Veronika Remišová tvrdí, že po troch konsolidačných balíkoch deficit namiesto poklesu opäť smeruje takmer k piatim percentám HDP. Podľa nej vláda zvýšila dane a odvody, zaviedla transakčnú daň, no verejné financie napriek tomu neozdravila. „Ľudia zaplatili, vláda prejedla,“ povedala Remišová. Za problém považuje aj to, že podľa nej z rozpočtu vypadli prorastové opatrenia. Upozorňuje zároveň na plánovaný rast počtu zamestnancov štátu o ďalších 4 500 ľudí a na skutočnosť, že transakčná daň sa má zrušiť až v roku 2028.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) vidí rozpočet podobne ako ostatné opozičné strany najmä cez rastúce zadlženie. KDH poukazuje na pôvodný záväzok vlády stlačiť deficit pod tri percentá HDP. Namiesto toho sa podľa strany deficitný cieľ postupne posúval až na aktuálnych 4,94 percenta HDP, čo predstavuje približne 7,4 miliardy eur.
Predseda KDH Milan Majerský pripomenul, že vláda počas konsolidácie zvýšila DPH, zaviedla transakčnú daň a zvýšila zdravotné odvody. „Sľubovala, že tým ozdraví štát. Dnes schválila rozpočet s deficitom takmer päť percent,“ uviedol Majerský. Podľa KDH má dlh za roky 2024 až 2027 narásť o 31 miliárd eur.
Poslanec KDH Rastislav Krátky označil rozpočet heslom „Dnes hodujeme a zajtra potopa“. Tvrdí, že vláda nemá dostatok peňazí ani opatrení na podporu rastu a podľa neho sa príliš spolieha na budúce príjmy z výroby automobilky Volvo. Zároveň očakáva, že skutočný deficit môže napokon prekročiť päť percent HDP, keďže vo volebnom roku môžu výsledné hospodárenie ovplyvniť aj poslanecké návrhy prijímané na konci roka.
KDH osobitne kritizuje aj kapitolu zdravotníctva. Hoci má podľa návrhu dostať približne 11 miliárd eur, podpredseda hnutia Peter Stachura tvrdí, že v rozpočte chýbajú peniaze na reformy a výraznejšie šetrenie. Z vyšších výdavkov na zdravotné poistenie má podľa neho značná časť smerovať na valorizáciu platov a už schválené lieky. Upozorňuje tiež, že v rozpočte podľa KDH nie sú dostatočné zdroje na dofinancovanie ambulancií či znižovanie dlhu nemocníc.
Problém vidí Stachura aj v konci financovania nemocničných projektov z plánu obnovy. Rozostavané projekty bude musieť podľa neho vo väčšej miere dofinancovať štátny rozpočet. Z takmer 700 miliónov eur určených na investície má podľa jeho vyjadrenia približne 560 miliónov smerovať cez ministerstvo obrany, pričom na nemocnice má zostať približne 130 miliónov eur.