investičné rozhodovanie firiem sa v tomto roku odohráva v prostredí, ktoré je výrazne opatrnejšie než pred pár rokmi. Podniky čoraz viac zvažujú kombináciu vlastných a externých zdrojov financovania. Podľa prieskumu investícií Európskej investičnej banky (EIB),  ktorý pravidelne oslovuje približne 12-tisíc firiem naprieč EÚ, plánovalo vlani investovať 86 percent podnikov. To je len mierny pokles oproti 87 percentám rok predtým. Chuť firiem investovať teda zostáva vysoká, no podľa rovnakého prieskumu postupne slabne pod vplyvom neistoty v globálnom obchode a geopolitike.

Zároveň sa zhoršujú podmienky, za ktorých firmy tieto investície financujú. Podľa sektorových účtov Európskej centrálnej banky sa hrubý prevádzkový prebytok nefinančných podnikov v eurozóne v prvom štvrťroku 2026 medziročne znížil o 0,8 percenta. Prišlo to po raste o 5,2 percenta v predchádzajúcom štvrťroku. Financovanie nefinančných podnikov pritom podľa rovnakého zdroja rástlo nezmeneným medziročným tempom 1,5 percenta. Menší prevádzkový prebytok znamená menej vlastných zdrojov, ktoré môžu firmy do investícií vložiť bez toho, aby siahli po externom financovaní.

kam smeruje investičný apetít firiem

Najviac rastúcou oblasťou firemných investícií za posledné dva roky zostáva podľa investičnej správy EIB digitalizácia. Miera adopcie pokročilých digitálnych technológií medzi firmami v EÚ dosiahla úroveň 77 percent, čo sa už takmer vyrovnalo Spojeným štátom americkým, kde je táto miera 78 percent. Podobne vyrovnaná je aj miera adopcie generatívnej umelej inteligencie, 37 percent v EÚ oproti 36 percentám v USA.

Správa zároveň upozorňuje, že investície do nehmotného majetku, teda výskumu a vývoja, inovácií a rozvoja zručností, naďalej rastú, no sú citlivejšie na neistotu než investície do hmotného majetku. To znamená, že práve táto kategória investícií je medzi prvými, ktoré firmy v neistej situácii škrtajú alebo odkladajú.

Investičnú aktivitu firiem výrazne obmedzujú aj regulačná záťaž a fragmentácia jednotného trhu. Čas, ktorý firmy v EÚ venujú plneniu regulačných požiadaviek, predstavuje podľa EIB v priemere 1,1 percenta ich obratu. Pri malých a stredných podnikoch je to až 1,8 percenta. Až 62 percent firiem zároveň uviedlo, že vnímajú trh EÚ pre svoj hlavný produkt ako fragmentovaný, teda rozdelený na národné trhy s odlišnými pravidlami. Podľa EIB by odstránenie týchto bariér mohlo zvýšiť pomer investícií firiem k ich aktívam až o 10 percent, s ešte silnejším efektom pri investíciách do nehmotného majetku.

Investičná správa zároveň konštatuje, že celkové investície firiem v EÚ zostali v reálnom vyjadrení napriek neistote pomerne stabilné. Verejné investície pritom rástli rýchlejšie než hrubý domáci produkt a štátne stimuly pre súkromné investície zostávajú nad úrovňou spred pandémie. Firmy zároveň podľa správy relatívne dobre zvládli prudký nárast amerických obchodných ciel. Ich dosah bol prevažne absorbovaný americkými dovozcami, zatiaľ čo dosah na európskych vývozcov zostal zvládnuteľný.

Analýzy tiež ukazujú, že aj obmedzený obchod medzi krajinami EÚ pomáha firmám lepšie zvládať výkyvy, pretože pri globálnej volatilite čiastočne kompenzuje výpadky obchodu s krajinami mimo únie. Investičná správa v tejto súvislosti dodáva, že digitalizácia a umelá inteligencia zároveň zvyšujú produktivitu firiem, no rovnaká závislosť na týchto technológiách vytvára aj nové strategické závislosti v čoraz polarizovanejšom svete.

financovanie firiem sa mení

Podľa správy o financovaní malých a stredných podnikov a podnikateľov, ktorú každoročne pripravuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na základe dát zo 49 krajín, sa nové úverovanie malých a stredných podnikov pred dvomi rokmi začalo zotavovať. Medziročne vzrástlo o 5,7 percenta. Napriek tomu zostal celkový objem nových úverov stále o 4 percentá nižší než v roku 2022 a celkový stav pôžičiek malým a stredným podnikom je dlhodobo stagnujúci.

Náklady na financovanie zostávajú historicky vysoké. Podľa tej istej správy mali malé a stredné podniky v 34 krajinách úrokové sadzby vyššie než v období pred pandémiou. Banky pritom naďalej uplatňujú prísne podmienky poskytovania úverov, čo spolu s vysokými sadzbami tlačí firmy k hľadaniu alternatívnych zdrojov financovania.

Alternatívne formy financovania, ako faktoring alebo lízing, majú podľa OECD nekonzistentné výsledky a vo väčšine krajín zostávajú utlmené. Výraznejšie sa zotavuje rizikový kapitál, ten je však podľa správy sústredený najmä do obmedzeného počtu veľkých transakcií v oblasti umelej inteligencie. To znamená, že niektoré firmy mimo tohto sektora majú k tomuto zdroju financovania sťažený prístup.

Práve v tomto kontexte podľa OECD naberá na význame fintechové financovanie. Ide o digitálne subjekty ponúkajúce alebo sprostredkúvajúce finančné služby online. Čoraz viac fintechových firiem uvádza malé a stredné podniky ako svojich hlavných zákazníkov.

rozdiel medzi veľkými a malými firmami

EIB uvádza súvislosť medzi financovaním a vyššou investičnou aktivitou a produktivitou. Firmy, ktoré čerpali úver priamo od investičnej banky, investovali v priemere o 15 percent viac než ich porovnateľní konkurenti a dosahovali o 5 percent vyššiu produktivitu. Rovnaká správa uvádza, že takzvaný venture debt financovaný Európskym investičným fondom, ktorý je súčasťou skupiny EIB, tvorí približne 30 percent celého európskeho trhu tohto typu financovania. Umožňuje firmám, ktoré ho využijú, získať v priemere 1,5-násobne viac dodatočného kapitálu z iných zdrojov.

Tento rozdiel v prístupe k výhodnejšiemu financovaniu dopadá nerovnomerne na veľké a malé firmy. Kým veľké korporácie majú spravidla dostatočnú vyjednávaciu silu a škálu na to, aby si zabezpečili diverzifikované financovanie za výhodných podmienok, malé a stredné podniky nesú neúmerne vyššiu záťaž v podobe regulačných nákladov aj v podobe obmedzeného prístupu k rizikovému kapitálu. Ten sa sústreďuje najmä do veľkých hráčov v sektore umelej inteligencie. Rozdiel medzi veľkosťou firiem je konzistentný naprieč všetkými sledovanými oblasťami, od regulačných nákladov cez dostupnosť bankového úveru až po prístup k rizikovému kapitálu.

Vo svojich odporúčaniach pre tvorcov politík OECD uvádza, že na zmiernenie tohto rozdielu je potrebné pokračovať v posilňovaní diverzifikácie finančných nástrojov a zdrojov dostupných malým a stredným podnikom. Konkrétne ide o financovanie založené na aktívach a kapitálové financovanie, ako aj zodpovedné využívanie digitálnych a na umelej inteligencii postavených finančných nástrojov.

diverzifikácia ako stratégia

Obraz, ktorý z dát vystupuje, je konzistentný. Investičná ochota firiem zostáva vysoká, ale priestor na jej financovanie z vlastných zdrojov sa zužuje. Náklady na financovanie zostávajú vyššie než pred pandémiou. Za týchto podmienok sa spôsob, akým firma svoje investície financuje, stáva rovnako dôležitým strategickým rozhodnutím ako samotný výber investičného projektu.

Malé a stredné podniky pritom čelia niektorým z týchto obmedzení výraznejšie než veľké firmy. Nesú vyššie regulačné náklady v pomere k obratu, majú horší prístup k rizikovému kapitálu sústredenému do sektora umelej inteligencie a spravidla nemajú vyjednávaciu silu veľkých korporácií pri dojednávaní podmienok financovania. Smerom, ktorým sa európska politika uberá, je preto rozširovanie palety nástrojov, ktoré majú firmám mimo veľkých korporácií uľahčiť prístup ku kapitálu potrebnému na investície.

Kombinácia zdrojov financovania sa tak popri samotnom výbere investičných projektov stáva druhou polovicou toho, čo dnes rozhoduje o investičnom úspechu firmy. Či už ide o nadnárodnú korporáciu, alebo malý rodinný podnik.