ozdravenie verejných financií na Slovensku aj po troch kolách konsolidačných opatrení neprinieslo očakávaný rast ekonomiky ani znižovanie hrubého dlhu. Vplyv majú najmä externé geopolitické faktory ako vojna na Ukrajine, napätie na Blízkom východe a turbulentné svetové trhy, ktoré znižujú súkromné investície a spomaľujú slovenský hospodársky rast. Júnová prognóza Ministerstva financií znížila očakávaný ekonomický rast Slovenska na 0,8 % HDP, čo sa prejavuje nepriaznivo na štátnom rozpočte a hospodárení miestnych samospráv.
Podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR za prvý polrok 2026 môže hrubý dlh verejnej správy na konci roka dosiahnuť 63,7 % HDP, čo predstavuje približne 92 miliárd eur. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy upozorňuje, že dlh na jedného obyvateľa dosahuje 16 700 eur, pričom iba v prvých šiestich mesiacoch je na obsluhu dlhu vynaložených viac ako 1,4 miliardy eur, čo je o 390 miliónov viac než v rovnakom období minulého roka.
Konsolidačné opatrenia zvyšujú príjmy verejnej správy, ktoré v polroku medziročne vzrástli o 6,8 % vďaka vyššiemu výberu DPH podporenému spotrebou domácností a rastom miezd. NKÚ však identifikoval riziká v nezohľadňovaní účinnosti určitých daní, poklese spotrebiteľského dopytu, pokračujúcom raste cien energií a pohonných hmôt, ako aj neriešenom demografickom vývoji a pretrvávajúcom dlhu v zdravotníctve.
Najväčším bremenom rozpočtu zostávajú výdavky na dôchodkový systém. Sociálna poisťovňa vyplatila za prvých šesť mesiacov viac než 6,1 miliardy eur na dôchodky, čo je o 3,7 % viac než v rovnakom období v roku 2025. Väčšinu tvoria starobné dôchodky, nasledujú invalidné dôchodky. Pozitívnym trendom je výrazný pokles výdavkov na predčasné starobné dôchodky o 65 % medziročne.
Andrassy poukazuje na problém neplatenia odvodov štátnymi zdravotníckymi zariadeniami, ktorého dôsledkom je dlh nemocníc voči Sociálnej poisťovni presahujúci pol miliardy eur. V rozpočte na tento rok je na krytie deficitu dôchodkového poistenia vyčlenených približne 2,4 miliardy eur.
NKÚ ďalej upozorňuje na dlh zdravotníckeho rezortu, ktorý na začiatku roka dosiahol 2,4 miliardy eur, z toho dlh trinástich verejných univerzitných nemocníc je 1,4 miliardy eur. Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ nemá k dispozícii overené dáta za prvý polrok 2026 kvôli zmene spôsobu nahlasovania údajov. Ďalším závažným rizikom je odstupovanie miliónových záväzkov štátnych nemocníc spoločnosti špecializujúcej sa na odkupovanie pohľadávok, čím sa zo systému dostávajú stovky miliónov eur do rúk obchodníkov s pohľadávkami. NKÚ vyzýva vládu a kompetentné inštitúcie, aby sa touto situáciou zaoberali, vzhľadom na riziko úniku verejných zdrojov zo systému zdravotníctva.