univerzálny základný príjem (UBI) sa v priebehu modernej histórie vrátil do verejnej diskusie pod toľkými krycími menami (garantovaný príjem, sociálne dividendy, sociálny kredit, negatívna daň...) a v toľkých rôznych variáciách, až je ťažké nájsť jednu jeho ucelenú definíciu. V istej obdobe fungoval už v starovekých Aténach. „Divadelné dávky“, známe ako theorika, sa vo forme strieborných mincí občanom vyplácali na ruku každý deň, keď sa v meste hrali komédie alebo tragédie. Ako sa však kultúrny život stával stále rozmanitejším, tak sa aj theorika začala vyplácať čoraz častejšie, až kým pre ňu štátnik Euboulos zhruba v polovici štvrtého storočia pred n. l. nevyhradil špeciálny fond. Podporou tejto tradície si potom vyslúžil pobúrené reakcie z radov filozofov, historikov a rétorov. Mnohí v jeho fonde videli uplácanie občanov, ktoré malo viesť k ich postupnému rozmaznávaniu a dokonca až spoločenskej dekadencii.
Dnešní ekonómovia majú voči aténskemu systému v kontexte univerzálneho príjmu oveľa priamočiarejšiu námietku: za občanov (a teda ľudí hodných theoriky či akýchkoľvek iných dávok) boli v tej dobe považovaní len dospelí muži aténskeho pôvodu. A dávku, ktorá ignoruje ženskú polovicu obyvateľstva (nehovoriac o všetkých otrokoch), je ťažké označiť za univerzálnu.
V modernej histórií je za jedného z prvých významných mysliteľov spájaných s UBI považovaný jeden z otcov zakladateľov Ameriky Thomas Paine, ktorý argumentoval, že súkromné vlastníctvo pôdy ľudí zbavuje spoločného prírodného dedičstva, a tak si zaslúžia priamu kompenzáciu. S podobnou logikou neskôr vyrukoval aj vplyvný ekonóm Henry George, zakladateľ ekonomického prúdu georgizmu. Georgisti tvrdia, že najspravodlivejšou možnou daňou je daň z vlastníctva pôdy, ktorá by mala nahradiť všetky ostatné dane a z ktorej by mala byť veľká časť výnosov prerozdeľovaná práve skrz UBI.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.