igor Homola zomrel v roku 2015. Mal päťdesiatsedem rokov a firmu na autoservisnú techniku, ktorú založil s manželkou v roku 1990 a ktorú zo dňa na deň prevzali vdova Gabriela a dve dcéry. Prvé, čo Gabriela Homolová urobila, bolo, že zvolala zamestnancov a povedala im, že zákazky sú, všetko funguje a firma ide ďalej. Nasledujúcich päť rokov sa sústredili výlučne na to, aby prežila. Energia ani čas na úvahy o ďalšej budúcnosti neboli.

Až v roku 2023 previedla matka spoločnosť na dcéry. Nie na polovicu, ale v pomere päťdesiatpäť ku štyridsiatim piatim, pretože presná polovica ukrýva riziko patovej situácie. Predtým mali dcéry po štyridsaťpäť percent a matka si ponechala desať. Potom si uvedomili, že keby sa jej niečo stalo, dcéry by jej podiel zdedili a mali by po päťdesiat. Osem rokov po smrti zakladateľa teda rodina riešila to, čo mala vyriešiť pred ňou. Nie preto, že by boli nedbalí. Preto, že na to nebol čas ani nástroj.

valí sa vlna zmeny

Slovenské rodinné firmy sú v situácii, akú tu ešte nikto nezažil. Generácia, ktorá zakladala podniky v prvej polovici deväťdesiatych rokov, dnes odchádza z aktívneho života a robí to naraz. Michal Šubín z poradenskej kancelárie Subin & Partners to nazýva historicky prvou vlnou generačnej výmeny.

Ako sme na ňu pripravení, ukázal prieskum Index rodinných firiem, ktorý vlani zverejnili kancelárie Arden Legal & Tax a Subin & Partners. Približne sedemdesiat percent slovenských rodinných firiem nemá jasný plán generačnej výmeny. Viac než tretina o nej uvažuje, ale nemá konkrétny plán, takmer dvadsaťsedem percent sa ňou zatiaľ nezaoberá vôbec a len necelá štvrtina už pripravuje reálny prevod. Medzi najčastejšími obavami vedie neistota z budúcnosti firmy a obava, že deti nebudú chcieť pokračovať. Firmu v šesťdesiatich dvoch percentách prípadov stále riadi výlučne rodina.

súkromné zákonníky

Ako to vyzerá u tých, ktorí nástupníctvo riešiť začali, skúmala pred dvomi rokmi aj štátna Slovak Business Agency. Zhromaždila štrnásť príbehov vrátane toho Homolovho. Sú to firmy, ktorým sa výmena darí alebo ju práve riešia, takže o neúspešných sa z nej nedozvieme nič. Poučné však je to, čo majú spoločné. Píšu si vlastné pravidlá a nie v prenesenom zmysle.

Jedna z najväčších rodinných firiem v krajine Matador Group zamestnáva vyše tisícosemsto ľudí. Vedenie prevzala v roku 2023 tretia generácia Rosinovcov a firma má rodinnú ústavu. Je v nej zakotvené, že partneri detí v podniku nepracujú, že nededia akcie a že vlastníctvo zostáva v pokrvnej línii. Akcie majú navyše prechádzať len na niekoho, kto vo firme pracuje.

Oravská MTS Juraja Habovštiaka, ktorá zamestnáva vyše šesťsto ľudí, má vo firemnej ústave pravidlo, že podiel sa automaticky nededí. Spoločníci rozhodnú, či prejde na deti alebo nie, a ak nie, potomkov vyplatia. Nie naraz, ale počas troch rokov, pretože jedna vysoká čiastka by mohla firmou zakolísať. Spísanie tejto ústavy trvalo približne tri roky.

Liptovský Esox-Plast vlastnia tri rodinné holdingy troch súrodencov v pomere štyridsaťštyri, dvadsaťosem a dvadsaťosem percent. Keď sa hlasuje, príde jeden zástupca za každý holding. Bez toho by o firme rozhodovalo jedenásť ľudí.

Čo tieto rodiny vytvorili, sú v podstate súkromné dedičské a korporátne zákonníky. Notárskym a advokátskym remeslom si píšu pravidlá, ktoré v Rakúsku, Česku či Poľsku poskytuje právny poriadok.

luxus pre najväčších

Znie to ako dobrá správa. Namiesto štátnej regulácie pluralita súkromných riešení, každé ušité na mieru. Problém je cena. Habovštiakovej ústave predchádzali tri roky diskusií a napokon aj právnik. Štefan Rosina starší sa na odovzdanie firmy pripravoval päť až šesť rokov a Tibor Tekeľ z Esox-Plastu premýšľa o generačnej výmene od roku 2015. Za tým sú advokáti, daňoví poradcovia, personálne firmy a notárske zápisnice.

Banskobystrický Galvex, ktorý vyrába lieky a zdravotnícke pomôcky a zamestnáva päťdesiat ľudí, ide ešte ďalej. Rodinný holding, ktorý Kamasovci pripravujú, má byť z majoritnej časti vlastnený zvereneckým fondom založeným v Českej republike. Dôvod uvádzajú bez okolkov – na Slovensku takáto možnosť neexistuje.

Toto všetko si firma s takmer dvetisíc zamestnancami zaplatí. Firma s dvadsiatimi ľuďmi v okresnom meste, teda typický slovenský rodinný podnik, nie. Usporiadané nástupníctvo sa tak stáva luxusom veľkých, hoci ohrozené sú predovšetkým malé.

jedna nula, dve nuly

Štát medzitým konal. Od júla 2023 máme v zákone o sociálnej ekonomike definíciu rodinného podniku, evidenciu rodinných podnikov aj štatút registrovaného rodinného podniku s právom používať skratku „r. r. p.“. Analýza vplyvov predpokladala, že do roku 2025 bude evidovaných osemtisíc rodinných podnikov a štyristodvadsaťpäť registrovaných.

Skutočný počet je nula a nula. Vyplýva to z hĺbkového ex post hodnotenia, ktoré vlani vypracovalo ministerstvo hospodárstva. Za obdobie od júla 2023 do apríla 2025 nebol evidovaný ani registrovaný jediný rodinný podnik. Oba registre sú dodnes prázdne. Ministerstvo hospodárstva nedokázalo vyčísliť ani administratívne náklady tejto regulácie, pretože ich nemal kto vynaložiť. Ministerstvo práce v tom istom dokumente priznáva, že žiadne výhody naviazané na registráciu nepripravuje, že zo strany podnikateľov neeviduje záujem o ich poskytnutie, že nemá dostatočné kapacity na spravovanie registrov a že rodinné podniky do zákona o sociálnej ekonomike vlastne nepatria.

Nástroj, o ktorý firmy skutočne stáli, pritom padol. Návrh zaviesť inštitút súkromnej nadácie, teda domácu obdobu zvereneckého fondu, predložilo ministerstvo spravodlivosti do pripomienkového konania vo februári 2023. Vláda ho na rokovanie nepredložila, do parlamentu sa dostal ako poslanecký návrh a v máji 2023 neprešiel ani prvým čítaním. Zamotal sa pritom do sporu, ktorý s rodinnými firmami nemal nič spoločné. Ministerstvo ho prezentovalo aj ako náhradu za registrované partnerstvá.

Vlastná dôvodová správa k návrhu pritom varovala, že rodinné podniky, ktoré nedokážu zabezpečiť vhodnú správu majetku, ho odovzdávajú zahraničným právnym formám, čím ho nechcene vyvádzajú zo Slovenska. Štát to napísal o sebe v roku 2023. O rok neskôr oznámil Galvex v publikácii štátnej agentúry, že presne to plánuje urobiť. Pre porovnanie, Poľsko zaviedlo rodinnú nadáciu v máji 2023. Dnes ich má v registri vyše tritisícšesťsto a ďalších vyše tritisícdvesto rodín čaká v poradí na zápis.

nálepka namiesto nástroja

Zhoda na tom, čo ďalej, neexistuje ani medzi podnikateľmi. Kým poradenská spoločnosť Arden Legal navrhuje naviazať na registráciu daňové výhody, Slovenský živnostenský zväz žiada evidenciu aj register zrušiť ako duplicitné voči obchodnému registru a definíciu presunúť do Obchodného zákonníka alebo do samostatného zákona. V spore teda nejde o peniaze, ale o to, či má byť štát ten, kto rodinné podniky eviduje.

Zatiaľ platí, že im dal nálepku a register, o ktoré nikto nestál, a nedal im nástroj, o ktorý stáli. Akčný plán pre rozvoj rodinných podnikov, ktorý ministerstvo hospodárstva poslalo do pripomienkového konania ešte za vlády Eduarda Hegera v októbri 2021, pritom obsahoval desať opatrení vrátane úpravy závetov a doplnenia chýbajúcich inštitútov do obchodného práva. Pre neodstránené rozpory z pripomienkového konania sa ale nedostal ani na rokovanie vlády a odvtedy sa k nemu nikto nevrátil.

Osemdesiat najväčších slovenských rodinných firiem vykázalo podľa tohtoročného rebríčka Forbesu výnosy takmer 9,9 miliardy eur a zisk 284 miliónov. Tie si poradia. Otázka je, čo bude s tými ostatnými, ktoré držia zamestnanosť v okresných mestách a v rebríčkoch sa neobjavia. Ak sa nástupníctvo nepodarí, potichu zaniknú.