premiér Robert Fico chce, aby sa takzvaná transakčná daň od 1. januára 2027 zrušila. Na rokovaní o príprave štátneho rozpočtu na rok 2027 požiadal ministra financií Ladislava Kamenického a jeho štátneho tajomníka Radovana Majerského, aby pripravili všetky potrebné legislatívne a technické opatrenia.
Fico zároveň očakáva, že zrušenie dane podporia všetci sociálni partneri, ako aj koaličné a opozičné politické strany. Argumentuje pritom tým, že zavedenie dane sprevádzala masívna kritika viacerých partnerov sociálneho dialógu. Od jej zrušenia preto očakáva aj výrazný pozitívny efekt na slovenskú ekonomiku. „Očakávam, že vzhľadom na obsah kritiky tohto konsolidačného opatrenia, bude zrušenie tzv. transakčnej dane viesť k nebývalému hospodárskemu rastu Slovenskej republiky,“ uviedol premiér Robert Fico.
Toto rozhodnutie vítajú zamestnávatelia, odborári, ale aj koaličná SNS, či Hlas-SD, zatiaľ čo opozícia v rozhodnutí vlády vidí najmä priznanie chyby a snahu napraviť opatrenie, ktoré podľa nej od začiatku poškodzovalo slovenskú ekonomiku. Daňová odborníčka zároveň upozorňuje, že zrušenie dane je pre podnikateľské prostredie dobrou správou, samo osebe však ekonomický obrat nezabezpečí.
Minister práce Erik Tomáš z koaličnej strany Hlas-SD uviedol, že zrušenie transakčnej dane víta. Pri rokovaniach o rozpočte na rok 2027 však podľa neho budú mať sociálne opatrenia svoje „červené čiary“. Hlas chce zachovať sociálne istoty, odvody do druhého piliera aj súčasnú podobu trinástych dôchodkov. Tomáš zároveň priznal, že zatiaľ nemá informácie o tom, čím chce vláda výpadok príjmov z transakčnej dane nahradiť. K samotnej otázke, či bola daň zlá, sa vyjadrovať nechcel. Za podstatné označil zachovanie prorodinných, dôchodcovských a odkázanostných dávok v gescii jeho rezortu.
Podporu zrušeniu vyjadrila aj Slovenská národná strana (SNS), ktorá tvrdí, že jeho úplné odstránenie presadzovala od začiatku. SNS pripomína, že už predtým sa jej podarilo presadiť výnimku pre živnostníkov. Teraz je podľa strany pripravená konštruktívne rokovať o rozpočte na rok 2027. Zároveň v rozhodnutí vidí dôkaz, že koalícia je schopná navzájom sa počúvať a korigovať prijaté rozhodnutia.
Na strane zamestnávateľov je reakcia jednoznačne pozitívna. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR považuje zrušenie transakčnej dane za správny krok a dôležitý signál smerom k slovenským podnikateľom. Zamestnávatelia od jej zavedenia upozorňovali na dodatočné náklady a zhoršenie podnikateľského prostredia. Prezident AZZZ SR Rastislav Machunka uviedol, že jej avizované zrušenie vníma aj ako výsledok sociálneho dialógu a väčšieho pochopenia ekonomickej reality, ktorej slovenské firmy čelia.
Podľa zamestnávateľov by mali firmy po znížení daňového a administratívneho zaťaženia dostať väčší priestor na investície, rast, tvorbu pracovných miest a zvyšovanie produktivity. Asociácia zároveň nechce, aby zrušenie dane zostalo izolovaným opatrením. Očakáva ďalšie kroky smerujúce k stabilnejšiemu, predvídateľnejšiemu a konkurencieschopnejšiemu podnikateľskému prostrediu.
Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mário Lelovský nepovažuje zrušenie transakčnej dane za prorastové opatrenie, ale za zrušenie deštruktívneho opatrenia. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy transakčnú daň dokonca považuje za jeden zo základných dôvodov, prečo na Slovensko prestali prichádzať investori.
Oveľa ostrejšie reaguje opozícia. SaS označila Ficovo rozhodnutie za pokrytecké a tvrdí, že daň by sa mala zrušiť okamžite, nie až od januára 2027. „Transakčná daň bola od začiatku nezmysel,“ uviedol predseda SaS Branislav Gröhling a dodal, že podľa SaS jej fungovanie prinieslo firmám škody a zhoršilo ich podmienky.
Podobne hodnotí rozhodnutie aj hnutie Slovensko. Poslanec Július Jakab hovorí o priznaní zlyhania jedného z najkritizovanejších ekonomických opatrení vlády. Hnutie pripomína, že pred zavedením dane upozorňovalo na jej možné negatívne dôsledky pre podnikateľov a tvrdí, že vláda ju napriek kritike dlhodobo obhajovala. Jakab označil transakčnú daň za chybu, ktorá podľa neho poškodzuje firmy a znižuje konkurencieschopnosť Slovenska.
KDH síce zrušenie dane víta, zároveň ho však považuje za neskorý krok. Predseda hnutia Milan Majerský tvrdí, že vláda tým podľa neho iba „hasí požiar, ktorý sama založila“. Progresívne Slovensko rovnako víta rozhodnutie daň zrušiť, zároveň však vláde vyčíta, že tak neurobí okamžite. Podľa PS transakčná daň nikdy nemala byť zavedená a ekonomiku bude podľa strany zaťažovať ešte ďalšie štyri mesiace.
Daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová považuje jej zrušenie za jednoznačne pozitívny krok pre podnikateľské prostredie. Podľa nej firmám nielen zníži priame náklady, ale odstráni aj motiváciu meniť štruktúru platieb a zjednoduší finančné procesy. Ušetrené peniaze môžu firmy podľa nej využiť na investície, mzdy, inovácie alebo tvorbu finančných rezerv.
Čo sa týka načasovania zrušenia, Hallová pripúšťa, že z pohľadu podnikateľov by bolo výhodnejšie odstrániť daň čo najskôr. Ak však má byť zmena pripravená systémovo, termín 1. januára 2027 považuje za vhodný. Firmy, banky aj štát tak podľa nej získajú čas upraviť účtovné a technické systémy a podniky môžu pripravovať rozpočty na celý rok bez tejto dane. Z ekonomického pohľadu však zároveň podľa nej platí, že každý ďalší mesiac jej existencie znamená ďalšie náklady pre firmy.
Zároveň zostáva otvorená najdôležitejšia praktická otázka, a to čím vláda nahradí príjem, ktorý jej transakčná daň prinášala. Erik Tomáš zatiaľ uviedol, že o náhrade nemá bližšie informácie. Zrušenie dane preto môže zlepšiť podmienky pre firmy, no zároveň bude súčasťou oveľa širšieho súboja o podobu rozpočtu na rok 2027 a o to, kto a ako zaplatí výpadok príjmov verejných financií.
Transakčná daň bola súčasťou konsolidačného balíka vlády, ktorým sa štát snažil zlepšiť stav verejných financií a znížiť vysoký deficit. Zákon o dani z finančných transakcií bol prijatý v roku 2024. Hoci zákon nadobudol účinnosť od 1. januára 2025, samotná daň sa začala v praxi uplatňovať od apríla 2025.
Pôvodne sa týkala podnikateľských účtov vrátane účtov živnostníkov. Pri bezhotovostnej transakcii bola stanovená sadzba 0,4 percenta, pričom maximálna suma dane pri jednej transakcii bola 40 eur. Pri výbere hotovosti bola sadzba 0,8 percenta a pri používaní platobnej karty sa uplatňoval osobitný poplatok. Bežných občanov, ktorí nepodnikali, sa daň netýkala.
Pravidlá sa však neskôr zmenili. Od 1. januára 2026 už fyzické osoby – podnikatelia, teda napríklad živnostníci, nie sú daňovníkmi transakčnej dane. Daň sa tak v súčasnosti týka predovšetkým právnických osôb. Aj tento krok bol reakciou na kritiku podnikateľského prostredia a snahu znížiť administratívnu a finančnú záťaž menších podnikateľov.
Z pohľadu štátu išlo o nový zdroj príjmov, ktorý mal do rozpočtu priniesť stovky miliónov eur ročne. Výnos však za pôvodnými očakávaniami zaostal.