slovensko dlhé roky nedokázalo vyriešiť problém vodičov, ktorí jazdia bez PZP. Dôvodom bol systém, v ktorom sa priestupok riešil správnym konaním a pokuty ukladali okresné úrady, pričom celý proces závisel od toho, či vozidlo zachytí policajná kontrola alebo úradník. Podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu SR bol takýto postup málo efektívny a za posledných šesť rokov pri ňom štát prišiel o viac ako sto miliónov eur.
Problém sa dlhodobo neriešil aj preto, že pôvodná pokuta od päťdesiat do päťtisíc eur sa v praxi ukladala len zriedkavo a vymáhanie záviselo od kapacít okresných úradov. Vozidlá bez poistenia tak mohli unikať kontrole dlhé roky bez toho, aby ich majiteľ musel situáciu riešiť. Výsledkom bol rastúci počet nepoistených vozidiel na cestách a s ním aj strata príjmov, ktoré mali smerovať do poistného systému.
Situáciu navyše zhoršovalo, že celý postih závisel od jednotlivého úkonu, teda konkrétnej kontroly alebo konania na úrade. Motorové vozidlo mohlo teoreticky ostať bez PZP roky, ak sa počas tejto doby nenaskytla príležitosť na kontrolu. Chýbal tak systém, ktorý by problém riešil automaticky a plošne.
čo sa mení pri PZP
Nová úprava zavádza objektívnu zodpovednosť držiteľa vozidla za uzatvorenie PZP, čo umožňuje automatizovanú kontrolu bez toho, aby bolo potrebné čakať na policajnú hliadku alebo rozhodnutie úradníka. Okresné úrady budú údaje o nepoistených vozidlách získavať priamo od Slovenskej kancelárie poisťovateľov a na ich základe budú vydávať sankcie.
Zmena sa zavádza v dvoch krokoch. V auguste ministerstvo vnútra rozošle listy všetkým držiteľom vozidiel, ktoré nemajú uzatvorené PZP viac ako 24 mesiacov. Do konca septembra majú majitelia možnosť vozidlo poistiť, vyradiť z evidencie alebo predať, pričom o probléme budú informovaní aj priamo formou SMS správy alebo e-mailu. Vozidlá, pri ktorých sa nedostatok nevyrieši, budú bez ďalšieho rozhodnutia vyradené z evidencie.
Od prvého októbra tohto roka začne fungovať trvalý mechanizmus. Systém bude automaticky upozorňovať okresné úrady na autá bez PZP a generovať rozkazy, pričom pokuta sa udelí, ak vozidlo nebude poistené viac ako 30 dní. Sankcia sa bude pohybovať od 120 do 900 eur podľa hmotnosti vozidla. Pri bežných osobných autách bude sankcia približne 300 eur. Pri opakovanom porušení sa pokuta každých 150 dní zdvojnásobí.
Od rovnakého dátumu sa PZP začne kontrolovať aj na staniciach technickej a emisnej kontroly, ktoré si jeho platnosť overia online v systéme Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Pri cestnej kontrole navyše policajt zadrží doklady od vozidla bez platného PZP až do preukázania platného poistenia. Ide o trvalé pravidlo, ktoré sa bude uplatňovať na akékoľvek vozidlo, ktoré sa v budúcnosti bez PZP ocitne dlhšie ako 24 mesiacov.
dobrá správa pre poisťovne
Pre poisťovne predstavuje sprísnenie pravidiel priamu obchodnú príležitosť. Vodiči, ktorí doteraz vozidlo nepoistili, budú pod tlakom pokút, zadržania dokladov a hrozby vyradenia z evidencie nútení uzatvoriť zmluvu o PZP, čím sa rozšíri základňa platiacich klientov.
O tom, aký veľký je tento okruh potenciálnych nových klientov, hovorí odhad, podľa ktorého by pri dôslednom vymáhaní mohlo z evidencie napokon zmiznúť až niekoľko 100-tisíc vozidiel bez platného poistenia. Nie všetky z nich sa napokon poistia, časť majitelia jednoducho vyradia alebo predajú, keďže mnohé z týchto vozidiel už reálne nejazdia.
Aj tak však ide o taký objem, že aj menšia časť z neho predstavuje pre poisťovne citeľný prírastok klientov, ktorí doteraz do systému neplatili nič. Systém PZP bol navyše dlhé roky v strate. Inak povedané, príjem z poistného bol nižší ako objem poistných plnení. Prírastok platiacich majiteľov vozidiel by mohol tento problém zmierniť.
Každé vozidlo, ktoré prejde z kategórie nepoistených do kategórie poistených, prináša poisťovniam nový príjem z poistného. Ide o priamy dôsledok toho, že hrozba sankcií prinúti majiteľov vozidlo poistiť, prípadne ho z evidencie vyradiť, čím ubúda áut, za ktoré sa doteraz neplatilo nič. Z pohľadu poisťovacieho biznisu je práve táto premena nepoisteného vozidla na poistené jadrom celej zmeny.
garančný fond a neplatiči
Vozidlá bez PZP predstavujú riziko aj pre samotný poistný systém. Škody, ktoré spôsobia, musí v konečnom dôsledku niekto uhradiť. Na Slovensku na tento účel existuje garančný fond, z ktorého sa hradia škody spôsobené nepoistenými alebo nezistenými vodičmi. Fond je financovaný z prostriedkov poistného sektora, takže na jeho fungovaní sa v konečnom dôsledku podieľajú aj poistení vodiči.
Ak niekto spôsobí nehodu bez uzatvoreného PZP, náklady na jej vyplatenie poškodenému znáša práve tento fond, hoci samotný vinník doň nikdy neprispel. Hoci sa od vinníka potom náklady vymáhajú, je to často neúspešný proces. Ide teda o systém, v ktorom riziko spôsobené neplatičmi fakticky nesie zvyšok poistného trhu. Čím viac vozidiel je riadne poistených, tým menej je takýchto prípadov, a tým menej záťaže musí fond a s ním aj poisťovne absorbovať.
Sprísnenie vymáhania PZP tak nie je len o vyšších príjmoch z nových zmlúv. Znižuje sa aj riziko, ktoré na trh dlhodobo prinášali autá bez poistenia. Väčšina zainteresovaných subjektov – poisťovne, garančný fond aj štát – tak profituje z toho, že sa počet nepoistených vozidiel zníži. Práve táto kombinácia robí zo zdanlivo administratívnej zmeny tému, ktorá sa priamo dotýka hospodárenia poisťovacieho sektora.
osobitný účet ministerstva vnútra
Samostatnou témou je osobitný odvod, ktorý sa platí spolu s PZP a smeruje na osobitný účet ministerstva vnútra. Z tohto odvodu sa financuje časť výbavy zložiek, ktoré zasahujú pri dopravných nehodách a iných mimoriadnych situáciách, napríklad hasičov či polície. Tento odvod sa od začiatku roka zvýšil z ôsmich na desať percent v rámci tretieho konsolidačného balíka.
Vodiči, ktorí doteraz jazdili bez PZP, sa zároveň vyhýbali aj tomuto odvodu, hoci potenciálne riziko, ktoré svojou jazdou na cestách predstavovali, bolo rovnaké ako pri poistených vozidlách. Ich prípadná nehoda by v konečnom dôsledku mohla vyžadovať zásah tých istých zložiek, ktoré sa z osobitného účtu financujú.
Ak sa počet nepoistených vozidiel podarí znížiť, do systému bude odvádzať tento osobitný odvod viac poistencov. Pre systém, z ktorého sa financuje vybavenie záchranných zložiek, to znamená širšiu základňu platiteľov, aj keď presný objem takto získaných dodatočných prostriedkov nie je možné vopred vyčísliť. Aj táto rovina zmeny tak smeruje k tomu, že za riziko na cestách bude v konečnom dôsledku platiť širší okruh vodičov než doteraz.
zdraženie ako druhá strana mince
Sprísnenie pravidiel prichádza v čase, keď poistenie zdražuje aj z iných dôvodov. Poisťovne musia zohľadňovať rastúce náklady na poistné plnenia, ktoré sa medziročne zvyšujú. Pri samotnom PZP poistné vlani priemerne vzrástlo o sedemnásť percent, najmä v dôsledku rastu cien náhradných dielov a práce spojenej s opravami vozidiel.
Odborníci upozorňujú, že spotrebitelia sú citliví na cenu. Rovnaké tlaky môžu časť vodičov motivovať k odkladaniu novej zmluvy, čo je presne ten jav, ktorý má nová evidencia a sprísnené sankcie eliminovať.
Poisťovací trh tak stojí pred dvoma súbežnými a protichodnými procesmi, ktoré pôsobia na jeho klientsku základňu opačným smerom. Výsledný vplyv na klientsku základňu poisťovní tak bude závisieť od toho, ktorý z týchto dvoch protichodných trendov v praxi prevládne.