vysvetlenia sa tradične delia do dvoch táborov: jedni vinia systémovú diskrimináciu, druhí slobodné rozhodnutia žien, iné odbory, iné pozície, iné množstvo odpracovaných hodín. Ekonómovia sa už dlhšie prikláňajú k tretej, menej ideologickej odpovedi: za väčšinou rozdielu stojí materstvo. Nie diskriminácia v zmysle nerovnakého platu za rovnakú prácu, ale to, čo sa s kariérou ženy stane v momente, keď sa stane matkou a dokonca ešte skôr, keď sa na materstvo iba pripravuje.

Túto tézu presvedčivo podložila ekonómka Claudia Goldin, ktorá za výskum príčin mzdovej medzery získala v roku 2023 Nobelovu cenu. Jej dáta, získané od absolventiek MBA programu Chicagskej univerzity, ukázali jasný vzorec. Bezdetné ženy zarábali v priebehu kariéry prakticky rovnako ako muži, zatiaľ čo ženy s deťmi sa od nich systematicky vzďaľovali. Problém však bol, že ženy, ktoré sa stanú matkami, sa od bezdetných žien mohli líšiť už vopred, napríklad v ambíciách. Dáta teda nedokázali úplne oddeliť vplyv materstva od osobnostných rozdielov, ktoré k materstvu jednoducho viac inklinujú.

hľadanie čistého experimentu

Ekonómovia preto siahli po takzvaných prirodzených experimentoch –  situáciách, kde náhoda rozdelí ženy do dvoch porovnateľných skupín. Jedným z nich sa stal výsledok liečby IVF. Myšlienka je elegantná: dve ženy, ktoré sa rovnako snažia o dieťa, majú podobné zdravotné parametre, ale jednej sa umelé oplodnenie podarí a druhej nie. Z pohľadu štatistiky takmer náhoda. Porovnaním ich neskorších kariér mali výskumníci dostať čistý odhad toho, čo materstvo skutočne spôsobí. Niekoľko škandinávskych štúdií postavených na tejto metóde však prinieslo prekvapujúco rozporné výsledky. Zatiaľ čo jedna potvrdila výrazný mzdový postih materstva, iné ukázali, že rozdiel medzi úspešnými a neúspešnými prípadmi IVF je oveľa menší, než sa čakalo. Na chvíľu to vyzeralo, že materstvo možno nie je až takým hlavným vinníkom.

Pri bližšom pohľade sa však ukázalo, že neúspešná liečba IVF nie je neutrálnym „stavom bez dieťaťa“. Ide o mesiace až roky emocionálne aj finančne vyčerpávajúceho procesu, ktorý môže sám osebe ovplyvniť pracovné nasadenie ženy aj jej zdravie. Zavádza tak do porovnania nový, nekontrolovaný zdroj skreslenia. Tieto štúdie navyše z princípu nezachytia rozhodnutia, ktoré ženy robia ešte predtým, než sa o dieťa čo i len pokúsia: výber menej náročného odboru, opatrnejší výber zamestnávateľa, vyhýbanie sa pozíciám s nepravidelným pracovným časom. Materstvo teda nepôsobí na kariéru len v momente narodenia dieťaťa, ale už dávno predtým – ako anticipácia, ktorá nenápadne formuje rozhodnutia o vzdelaní a práci.

ženy, ktoré vedeli, že nebudú matkami

Presne tento problém sa nedávno podarilo obísť novej štúdii tímu z London School of Economics a švédskych univerzít, ktorá využila skutočne nezvyčajný prirodzený experiment: ženy so syndrómom MRKH. Ide o vrodenú vývojovú anomáliu, pri ktorej sa ženy rodia bez maternice, hoci inak majú normálny hormonálny aj telesný vývoj, plodné vaječníky a bežný karyotyp. Diagnóza prichádza typicky v dospievaní a od tej chvíle tieto ženy vedia, že biologické materstvo pre ne nie je reálnou možnosťou. Pre výskum ide o ideálny prípad. Na rozdiel od žien po neúspešnom IVF nenesú žiadnu traumatickú skúsenosť so stratou dieťaťa a na rozdiel od bezdetných žien vo všeobecnej populácii nejde o ich osobnú voľbu ani o náznak nižšej ambície.

FOTOSTORM/GETTY IMAGESEfektívne nástroje, ktoré znižujú cenu materstva pre kariéru: flexibilné rodičovské dovolenky zdieľané oboma rodičmi, návratové programy po pauze alebo kultúra, v ktorej zodpovednosť za dieťa nepadá automaticky na matku.

Autori sledovali vyše 150 švédskych žien s touto diagnózou pomocou administratívnych a zdravotných registrov a porovnali ich s bežnou populáciou. Výsledky sú v tomto prípade výrazné: ženy s MRKH dosahujú vyššie vzdelanie než priemerná žena, vydávajú sa a rozvádzajú v podobnej miere, ale typicky si berú starších partnerov a zastávajú progresívnejšie postoje k rodovým rolám. V zárobkoch a zamestnanosti predbiehajú ostatné ženy s veľkým náskokom a v dlhodobom horizonte zarábajú prakticky rovnako ako muži. Najvýpovednejší je časový priebeh. Kariéra žien s MRKH a ostatných žien sa takmer prekrýva až do momentu, keď ich rovesníčky začnú mať deti. Presne v tomto bode sa krivky rozídu a ženy s MRKH sa od ostatej ženskej populácie definitívne odlepia.

Podobný príbeh len z iného uhla rozprávajú dáta z Dánska. Tím okolo ekonóma Henrika Klevena sledoval na administratívnych údajoch z rokov 1980 až 2013 takzvaný „rodičovský postih“ – mzdový rozdiel, ktorý vznikne presne v momente narodenia prvého dieťaťa. Krivky zárobkov mužov a žien sa do tej chvíle vyvíjajú paralelne, no hneď po pôrode sa rozídu a už sa nikdy úplne nespoja. V dlhodobom horizonte ide o rozdiel okolo dvadsať percent, ktorý je poháňaný kombináciou kratšieho pracovného času, zmeny zamestnania a nižšieho kariérneho postupu žien. Mužov narodenie dieťaťa na zárobkoch prakticky nezasiahne. Podiel mzdového rozdielu, ktorý sa dá vysvetliť práve rodičovským postihom, v sledovanom období stúpol z približne štyridsiatich na osemdesiat percent – to, čo sa dnes označuje ako „nevysvetlený“ zvyšok mzdovej medzery, sa teda čoraz viac stotožňuje s dôsledkami materstva.

čo to znamená pre firmy

Spojenie oboch línií výskumu – dánskeho sledovania rodičovského postihu a švédskej analýzy vzorky žien, ktoré matkami nikdy nebudú – vedie k záveru, ktorý si žiada prehodnotiť bežnú firemnú rétoriku o mzdovej medzere. Ak väčšinu rozdielu vysvetľuje materstvo a jeho očakávanie, opatrenia zamerané výlučne na rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu riešia len menšiu časť problému. Skutočný pákový efekt majú nástroje, ktoré znižujú cenu materstva pre kariéru: flexibilné rodičovské dovolenky zdieľané oboma rodičmi, firemné škôlky, návratové programy po dlhšej pauze alebo kultúra, v ktorej zodpovednosť za dieťa nepadá automaticky na matku. Dánska skúsenosť zároveň ukazuje, že ani štedrá sociálna politika rozdiel sama osebe nevymaže. Mzdová medzera tam zostáva podobná ako v menej štedrých krajinách, len má iné príčiny.

Treba dodať, že švédske aj dánske dáta pochádzajú zo severských krajín so štedrými dovolenkami a stlačenou mzdovou štruktúrou, takže prenos čísel na slovenské prostredie je potrebné robiť opatrne. Vzorka 152 žien s MRKH je navyše vzhľadom na vzácnosť diagnózy veľmi malá. Smerovanie záveru je však jasné a opakovane potvrdené rôznymi metódami. Hľadať vinníka mzdovej medzery v priamej diskriminácii na pracovisku je čoraz menej presvedčivé, no bolo by chybou tvrdiť, že je minulosťou. Mnohé Slovensky priamu diskrimináciu zažívajú dodnes.  Oveľa dôkladnejšie sa však treba pozrieť na to, čo sa ženám oplatí alebo neoplatí urobiť ešte dávno predtým, než dieťa vôbec počnú.