minister financií Ladislav Kamenický bude v najbližších dňoch čeliť pokusu o odvolanie. Skupina opozičných poslancov na čele s Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH) podala návrh na vyslovenie nedôvery šéfovi rezortu financií. Mimoriadna schôdza parlamentu, na ktorej sa bude o jeho ďalšom pôsobení vo funkcii rozhodovať, je naplánovaná na pondelok popoludní.
KDH zdôvodňuje svoj návrh dlhodobým zlyhávaním ministra pri riadení verejných financií, nezvládnutou konsolidáciou a krokmi, ktoré podľa hnutia poškodili podnikateľské prostredie i celkový ekonomický vývoj krajiny. Poslanec za KDH Rastislav Krátky tvrdí, že Slovensko sa pod vedením súčasného ministra približuje scenáru nadmerného zadlžovania. „Kamenický ruinuje ekonomiku Slovenska, sme na chvoste všetkých možných rebríčkov. Konsolidáciou vytiahol peniaze z peňaženiek ľudí a dlh mu neudržateľne rastie,“ vyhlásil.
Podľa opozičného hnutia je jedným z najväčších problémov spôsob, akým vláda realizovala konsolidáciu verejných financií. KDH upozorňuje, že opatrenia v celkovom objeme viac ako 11,6 miliardy eur boli financované predovšetkým prostredníctvom vyšších daní a poplatkov, ktoré zasiahli domácnosti aj podnikateľov. Napriek tomu podľa kritikov nedošlo k zásadnému ozdraveniu verejných financií. Poukazujú pritom na skutočnosť, že výdavky štátu sa v roku 2025 zvýšili o ďalších 2,5 miliardy eur a väčšina organizácií ústrednej štátnej správy nedokázala dodržať schválené rozpočty.
Opozícia zároveň tvrdí, že zlyhalo aj deklarované šetrenie vo verejnej správe. Výdavky na mzdy štátnych zamestnancov podľa KDH prekročili plánovanú úroveň o 171 miliónov eur. Rastúce zadlženie krajiny podľa hnutia dokumentuje aj výška dlhu pripadajúca na jedného obyvateľa, ktorá mala dosiahnuť 15 521 eur.
Kresťanskí demokrati postavili návrh na odvolanie ministra na piatich hlavných výhradách. Okrem kritiky konsolidácie poukazujú na zavedenie transakčnej dane, ktorú označujú za symbol nesprávnej daňovej politiky. Tvrdia, že nové daňové zaťaženie zhoršilo podnikateľské prostredie a oslabilo investičnú aktivitu firiem. Ďalším problémom má byť výber daní. Podľa KDH zaznamenal štát výrazný výpadok príjmov a efektivita výberu DPH zostáva na neuspokojivej úrovni.
Opozícia kritizuje aj postup vlády v boji proti daňovým podvodom. Podľa jej predstaviteľov boli zrušené špecializované vyšetrovacie tímy, ktoré sa tejto oblasti venovali, pričom ich nahradili opatrenia bez reálneho dopadu. KDH zároveň spája zodpovednosť ministra aj s rastom cien a vývojom inflácie. Argumentuje tým, že Slovensko patrilo v apríli 2026 medzi krajiny s najvyššou infláciou v eurozóne, pričom za neefektívny považuje aj projekt štátneho porovnávača cien potravín.
Kritika smeruje aj do oblasti medzinárodného hodnotenia krajiny. KDH pripomína rozhodnutie ratingovej agentúry S&P Global Ratings znížiť rating Slovenska z úrovne A+ na A. Podľa hnutia ide o dôsledok ignorovania odporúčaní nezávislých odborných inštitúcií vrátane Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá opakovane upozorňovala na riziká vývoja verejných financií.
Kresťanskí demokrati zároveň poukazujú na širšie ekonomické dôsledky súčasnej politiky vlády. Medzi ne zaraďujú aj rast nezamestnanosti, ktorá podľa údajov citovaných hnutím v prvom štvrťroku tohto roka dosiahla 5,9 percenta. Podľa opozície ide o ďalší signál zhoršujúceho sa stavu ekonomiky a podnikateľského prostredia.