opozičné strany naprieč spektrom hodnotia vládou predstavený balík 38 prorastových opatrení ako dokument, ktorý podľa nich nenapĺňa deklarovaný cieľ oživenia ekonomiky, ale skôr pokračuje v trende analýz, odkladov a všeobecných formulácií bez reálnych zásahov do podnikateľského prostredia. Spoločným menovateľom ich reakcií je presvedčenie, že vláda namiesto konkrétnych krokov prináša súbor neadresných zámerov, ktoré neodpovedajú na kľúčové problémy slovenskej ekonomiky, ako sú vysoké dane a odvody, transakčná daň, rastúce ceny energií, byrokracia či klesajúca konkurencieschopnosť.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) prostredníctvom Mariána Viskupiča kritizuje, že vláda podľa nej nepriniesla prorastový balík. „Je to deväťstranový dokument, v ktorom sa opakovane píše, že niečo preskúmame, zanalyzujeme alebo posúdime,“ tvrdí Viskupič. Označuje to za snahu „odškrtnúť si splnenú úlohu bez reálneho obsahu“. Viskupič zároveň tvrdí, že symbolické opatrenia ako zjednodušenie výrubu stromov ekonomike nepomôžu a pripomína, že podnikatelia čelia najmä vysokým daňovým a odvodovým zaťaženiam či transakčnej dani.
Ako riešenie navrhuje zrušenie transakčnej dane, zníženie daní a odvodov a zavedenie rovnej dane, pričom dodáva, že Slovensko má podľa neho najvyššiu sadzbu dane z príjmu právnických osôb spomedzi postkomunistických krajín. Poslanec Karol Galek z SaS označil dokument za predvolebný materiál strany Hlas financovaný z verejných zdrojov a upozornil, že mnohé opatrenia vláda sľubuje už mesiace bez výsledku. „Táto vláda opäť len sľubuje a odkladá riešenia,“ uviedol Galek a zároveň dodal, že najväčšou pomocou by podľa neho bolo, keby táto vláda čo najskôr skončila.
Kriticky sa vyjadrili aj Demokrati, ktorí prostredníctvom Dominika Sumbala uvádzajú, že približne 90 percent opatrení končí formuláciami ako preskúmať či analyzovať. „Slovensko však nepotrebuje ďalšie analýzy. Potrebuje konkrétne rozhodnutia,“ povedal Sumbal, pričom bývalý premiér Eduard Heger dodal, že ide skôr o marketing než hospodársku politiku, keďže vláda podľa neho najprv ekonomiku zaťažila vyššími daňami a následne prichádza s neurčitými sľubmi. Demokrati zároveň tvrdia, že dokument neobsahuje konkrétne termíny ani merateľné ciele a chýbajú v ňom zásadné opatrenia ako zrušenie transakčnej dane, zníženie daňovo-odvodového zaťaženia či zrýchlenie súdnictva.
Podobne ostrá je aj reakcia Progresívneho Slovenska. Štefan Kišš balík označil za „zdrap papiera“ a kritizoval, že tretina opatrení je stále len vo fáze skúmania. „To v treťom roku vlády idete preskúmavať dopady opatrení?“ pýta sa Kišš, pričom pripomína, že ekonomika je podľa neho na hranici recesie. Ivan Štefunko doplnil, že viaceré energetické opatrenia sú buď podmienené rozpočtom, alebo nepriechodné, a zdôraznil potrebu znižovania daňovo-odvodového zaťaženia a podpory energetickej efektivity. PS zároveň tiež opakuje, že kľúčovým krokom by malo byť zrušenie transakčnej dane.
KDH vníma balík ako „volebný leták“ a upozorňuje, že vláda podľa nich odkladá zásadné riešenia napriek zhoršujúcemu sa ekonomickému rastu. Predseda Milan Majerský tvrdí, že ekonomika potrebuje impulz, no namiesto toho prichádzajú len kozmetické zmeny a odklady. Rastislav Krátky upozorňuje na chýbajúce analýzy dopadov a tvrdí, že Slovensko stráca konkurencieschopnosť aj investície, pričom ceny energií pre firmy ostávajú jedným z hlavných problémov. Kritizuje aj odklad menej nákladných deregulácií, ktoré by podľa neho mohli firmám okamžite uľaviť.
Spoločným prienikom všetkých opozičných reakcií je tvrdenie, že vláda namiesto okamžitých reformných krokov stavia na sérii analýz, ktoré neposúvajú ekonomiku dopredu. Opozícia zároveň opakovane zdôrazňuje, že skutočný prorastový impulz by si vyžadoval najmä zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, zrušenie transakčnej dane, zjednodušenie regulácií a rýchlejšie rozhodovanie štátu, nie ďalšie odklady a nejasné záväzky bez konkrétnych termínov.