po mesiacoch očakávania a opakovaných výziev zo strany podnikateľov či ostatnej verejnosti sa na rokovaní tripartity objavil balík prorastových opatrení, ktorý pripravilo Ministerstvo hospodárstva SR. Vláda ním chce podporiť ekonomický rast, zvýšiť konkurencieschopnosť krajiny a zmierniť časť nákladov, ktoré podľa podnikateľov v posledných rokoch znižujú atraktivitu Slovenska pre investície. Prorastový balík má byť schvaľovaný v skrátenom legislatívnom konaní.
Materiál reaguje na kombináciu viacerých problémov. Slovenské firmy dlhodobo upozorňujú na vysokú administratívnu záťaž, zložité regulačné pravidlá, rastúce náklady na energie aj nedostatok pracovnej sily. V čase spomaľovania ekonomiky a konsolidácie verejných financií sa podľa rezortu hospodárstva stáva podpora podnikateľského prostredia jednou z hlavných podmienok budúceho rastu. Pripravovaný balík opatrení sa opiera o štyri hlavné piliere, a to energetiku, investície a inovácie, trh práce a znižovanie byrokracie. Viaceré návrhy sa ešte len pripravujú, časť z nich však už dostala konkrétnu legislatívnu podobu.
Jednou z najvýznamnejších zmien má byť zníženie spotrebnej dane z elektriny pre vybrané podniky. Priemyselné firmy, pre ktoré elektrina predstavuje významnú nákladovú položku, by mohli namiesto súčasnej sadzby 1,32 eura za megawatthodinu platiť iba 0,50 eura. Opatrenie sa má týkať podnikov pôsobiacich najmä v priemysle, energetike, ťažbe alebo odpadovom hospodárstve. Vláda si od tohto kroku sľubuje posilnenie konkurencieschopnosti slovenského priemyslu v období vysokých cien energií. Súčasťou plánu je aj preskúmanie regulovaných poplatkov za energie, podpora dlhodobých kontraktov na dodávku elektriny či efektívnejšie využívanie peňazí z Modernizačného fondu na modernizáciu energetickej infraštruktúry a úsporné technológie.
Významná časť opatrení sa týka investícií, výskumu a inovácií. Vláda plánuje pokračovať v podpore moderných technológií, výskumných projektov a inovatívnych firiem. Podľa materiálu by malo do tejto oblasti smerovať v roku 2027 viac ako 497 miliónov eur a o rok neskôr až 642 miliónov eur. Peniaze majú podporiť vznik nových technologických riešení, zvýšiť produktivitu ekonomiky a posilniť konkurencieschopnosť Slovenska.
Pribudnúť by mali aj nové finančné nástroje. Vláda počíta so vznikom Slovenského fondu regionálneho rozvoja, ktorý by financoval projekty kombináciou verejných a súkromných zdrojov, a tiež s vytvorením Inovačného fondu pre slovenské regióny. Ten by mal disponovať minimálne 120 miliónmi eur ročne z návratných zdrojov európskych fondov.
Veľký dôraz kladie materiál aj na riešenie nedostatku pracovnej sily. Slovensko chce jednoduchšie zamestnávať kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia a zrýchliť uznávanie ich vzdelania či odbornej kvalifikácie. Vláda zároveň plánuje prehodnotiť jazykové požiadavky pri uznávaní niektorých profesijných kvalifikácií, aby bolo jednoduchšie prilákať odborníkov zo zahraničia.
Pri živnostníkoch a firmách je to rozsiahla vlna opatrení zameraných na odbúravanie byrokracie. Vláda chce zjednodušiť viaceré administratívne povinnosti, odstrániť duplicity a digitalizovať procesy komunikácie so štátom. V rámci živnostníkov chce ministerstvo financií preveriť úpravu systému platenia preddavkov na daň tak, aby samostatne zárobkovo činné osoby nemuseli opakovane podávať rovnaké žiadosti počas jedného zdaňovacieho obdobia. Vláda zároveň už pripravuje zmenu minimálnych odvodov, podľa ktorej by povinné sociálne poistenie vznikalo len tým živnostníkom, ktorých príjmy prekročia stanovenú hranicu naviazanú na životné minimum. Do balíka sa dostalo aj viacero opatrení, ktoré majú podporiť začínajúcich podnikateľov. Parlament už rieši návrh, ktorý by umožnil zakladať živnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným už od 16 rokov.
Návrhy počítajú napríklad aj so zrušením každoročnej verifikácie údajov v registri partnerov verejného sektora, ak sa rozhodujúce údaje nezmenili. Zaniknúť má aj povinnosť umiestňovať oznam o evidencii tržieb či predkladať niektoré dokumenty, ktoré už štát eviduje v elektronických registroch. Podnikateľom by sa mohlo zjednodušiť aj nakladanie s odpadmi. Pri malých množstvách odpadu sa navrhuje menej administratívy a jednoduchšie evidenčné povinnosti. Zároveň sa má znížiť záťaž pri niektorých environmentálnych povoľovacích procesoch.
Vláda chce zasiahnuť aj do pravidiel podnikania. Preskúmať sa má možnosť zníženia minimálneho základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným pod súčasných 5 000 eur. V hre je aj zrušenie povinnosti vytvárať rezervný fond v eseročkách, čo by firmám poskytlo väčšiu flexibilitu pri nakladaní s vlastnými zdrojmi.
Ďalšou novinkou je aj plán zaviesť princíp takzvanej druhej šance. Štátne inštitúcie by mali preveriť možnosti, aby pri menej závažných porušeniach pravidiel nebola pokuta udeľovaná automaticky hneď pri prvom pochybení. Sankcia by mohla nasledovať až po opakovanom porušení povinností.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Negatívny vplyv vzniká v dôsledku zavedenia zníženej sadzby spotrebnej dane z elektriny vo výške 0,50 eura/MWh pre vybrané podnikateľské subjekty. Predpokladaný výpadok daňových príjmov zo spotrebnej dane z elektriny predstavuje 745-tisíc eur v roku 2026, 3,01 milióna eur v roku 2027, 3,04 milióna eur v roku 2028 a 3,083 milióna eur v roku 2029. Vplyv v roku 2026 je nižší vzhľadom na navrhovanú účinnosť opatrenia od októbra 2026.